Dalan sira Espíritu sujere mai ita atu akompaña foin-sa’e sira

Dalan sira Espíritu sujere mai ita atu akompaña foin-sa’e sira

Dili – Loron datoluk Kapítulu Inspetoriál nia fokus mak kona-ba “dalan sira Espíritu sujere mai ita” atu hatán ba dezafiu sira, hodi akompaña foin-sa’e sira. Loron ne’e hahú ho selebrasaun eukarístika Domingu XXX Tinan C, selebra husi Padre Ilídio Correia SDB. Komenta leitura sira, liuliu Evanjellu, nia dehan katak “atu Maromak bele tama ita-nia moris ita presiza fó espasu ba Nia, hamamuk an” hanesan ema publikanu.

Oráriu hahú nian tuku 8.15 no hanesan loron seluk hahú ho orasaun no kontinua ho lee Verbál, hafoin Me. Provinsiál nu’udar Prezidente konvida Kapitulár sira hakle’an “Christus vivit”, parte kona-ba ba akompañamentu atu bele fasilita liután serbisu iha grupu.

Atividade tuirmai mak konferénsia husi Pe. Joaquim Sarmentu SJ, Superiór Jesuita nian iha Timor, kona-ba Akompañamentu foin-sa’e sira nian. Padre Joaquim fahe ninia aprezentasaun ba parte tolu, i.e., observasaun jerál, rekomendasaun ruma no akompañamentu.

Observasaun Jerál

Iha parte ne’e nia aprezenta ninia leitura kona-ba realidade. Tuir Dadus husi UNDP, joven mak persentajen aas populasaun Timor-Leste nian. Dezafiu signifikante mak protesaun no formasaun, tanba joven barak sente di’ak iha eskola maibé barak hetan problema iha dalan no iha família.Nia dehan katak, labarik no adolexente barak sofre trauma, abuzu barak iha de’it nakukun laran. Edukasaun la orienta ba valór sira, maibé uza de’it metodu “prémiu no kastigu”, nune’e ema nia atitude “buka oin” ne’e hahú kedas husi uma-laran. Iha kontradisaun valór sira, porezemplu, “oho” mak sala boot ida. Maibé iha sosiedade ema ne’ebé oho hetan di’ak, la hetan kastigu, nune’e, “oho di’ak ka aat?”. Situasaun hanesan ne’e la eduka “konxiénsia”, katak “la hatene distinge entre di’ak no aat”.

Daruak, Timor-oan sira iha “Relijiozidade ne’ebé aas”, hanesan “rai-metan” ka estrume atu halo evanjelizasaun. Maibé, iha Igreja, ita halo atividade barak, maibé la oferese “esperiénsia espirituál” ka “menus”. Ema iha interese boot ba prátika sira maibé iha “superfisialidade:, drama boot “separasaun entre fiar no kultura”. Iha fraze ida atu deskreve Timor-Oan sira nia fiar: “Mate ba Kristu sim, moris ba Kristu, lae”. Relijiaun ida lahó Maromak? Perigu “gnostisizmu no relativizmu”.

Timor moris hela iha kruzamentu entre “historical culture of submission” no “luta ba independénsia”. Sistema Reinu vs Estadu direitu nin; tradisaun vs fiar iha Maromak Trindade; edukasaun tradisionál vs direitu labarik nian. Ita sei iha konfuzaun boot nia laran.

Observasaun seluk mak “kultura represaun nian iha tempu prezente”. Sei iha mentalidade “liurai-oan ka beioan” ne’eb’e hamosu “neo-feudalizmu.

Amu Joaquim deskreve karakterístika joven sira ohin nian nu’udar jerasaun dijitál/virtuál. Joven “millenials” nia karakterístika mak “bosan lalais (notjhing is permanent”, no”no gadget no life”, gista “instant”, “multi-face” iha grupu oioin, “multi-taskking”, krítiku ba fenómenu sosiál sira maib’e barak “keep distance”, gosta partilla, maibé individulaista no narsista, la tau abut, la iha personal envolvement” iha realidade. Ita la nega iha mós aspetu pozitivu katak jerasaun ohin saudavel, intelijente, interasaun maka’as.

Rekomendasaun ruma

  • Diak atu halo estudu kle’an kona-ba tempu post-independence no tempo “digital-virtual”. Halo estudu kle’an kona-ba métodu foun ne’eb’e di’ak atu uza iha “mundu foun” ida-ne’e.
  • Entre ‘cura personalis’ no esforsu halo mudansa sistemátika no estruturál (influensia Lei, desizaun boot sira,,,). Ita haka’as an atu buka meiu sira ne’ebé efikás no iha “multiplyinf effects” hodi bele ajuda mós multidaun ne’eb’e iha trauma.
  • Pastorál família: Ajuda família sira atu eduka oan sira, basá “atu eskola sai uma daruak, uma tenke sai eskola dahuluk”. Ohin loron família sira soe responsabilidade ba eskola, iha tendénsia atu “siosa dixiplina”. Presiza tulun família sira atu keta “hameak oan sira”, hatudu sira-nia autoridade responsavel nu’udar “aman-inan”.
  • Duc in altum, katak oinsá edukasaun no formasaun bele fó baze atu hakat kle’an liutánBa jovem sira presiza; ita nia edukasaun ne’ebé tulun ema atu to´o iha kle’an, atu hatene “reflete”, “halo esforsu atu halo “elaborasaun mentál”, no la’ós imita de’’it, ka iha superfisiál de’it.

Akompañamentu

Atu akompaña, ita presiza hatene sé mak ita hasoru iha tempu ne’e, “jerasaun alfa” (moris husi tinan 2000), millenials sira. Atitude importante ne’ebé presiza hakiak iha ita nia-an karakter mak “haraik-an no  gratidaun”. Nune’e hamosu  iha ita nia-an domin no pasiénsia.

Atu akompaña presiza “presenza ne‘ebé interese” atu rona ho kle’an. Iha Indonesia iha motto Edukasaun nasionál ne’ebé dehan “La´o iha oin fó ezemplu, la´o iha klaran atu anima no no la´o iha kotuk atu dudu” (Ing ngarsa sung tuladha, ing madya mbangun karsa, tut wuri handayani).

Akompañamentu espirituál oferese saida?

Presiza oferese raronak kle’an, “intentional speaking and active listening”. Ne’e katak, “talk to express not to impress”.  Bainhira ita akompaña joven sira, ita buka fó pergunta ne’ebé lori sira atu bá kle’an, halo sira konekta an ho sira-nia an auténtiku. Iha akompañamentu, presiza fóe spasu ba silénsiu, kontemplasaun atu utlun ema sai konxiente kona-ba saida mak iha sira nia an profundu liu. “Iha bee kopu ida merak, atu ita haketak bee husi foer, presiza husik tempu atu nia foer tur”. Konfiansa loke fuan, no halo sira sai auténtiku. Labele halo proselitizmu, labele uza influénsia atu konvense, maibé la’o hamutuk ho sira no husik sira halo hilin individuál no dalan espirituál rasik.Valoriza liberdade vontade nian no dixernimentu pesoál, liuliu iha matéria espirituál. Akompañadór/a sira mak oferese espellu ba akompañante sira atu sira haree sira-nia annu’udar an tomak. Sira tulun ema sira ne’eb’e sira akompaña atu kria relasaun forte ho an rasik, ho ema seluk no ho Maromak.

Akompaña tulun iha dixernimentu, katak halo leitura ba mundu nia oferta sira, Espíritu aat, inimigu klamar nian bele subar an mós iha konseitu boboot sira hanesan liberdade, dignidade, direitu umanu sira, dezenvolviemntu/progresu, siénsia, nst. Entre prátika sira ne’eb’e ita presiza liu loron ohin mka iha “lei interiór Karidade nian”. La’ós de’it koñeismentu no maibé pratika dixernimentu. Nia baze mak tasak iha dfiar, eduka konxiénsia morál. Iha dixernimentu ita tulun atu foin-sa’e ka ema sira fó signifikadu, ánimu, prontidaun atu tama iha “difficult conversation in certain cultural and religious settings”, forma karákter, eduka ba valór sira.

Depoizde konferénsia, grupu serbisu hamutuk atu buka símbulu ne’ebé relevante ho akompañamentu no halo orasaun tuir símbolu ne’e. Iha lorokraik aprezentasaun serbisu grupu ida-idak nian, elabora testu husi komisaun redasaun noa aprezenta iha asembleia.

Orasaun selebrasaun ikus kona-ba akompañamentu.

 

(Komisaun Komunikasaun)