Don Bosco nia enkontru ho “Filhas de Maria Imaculada”

Don Bosco nia enkontru ho “Filhas de Maria Imaculada”

Grupu “Filhas de Maria Imaculada” iha Mornese (FMI) mak baze atu harii Institutu FMA.

Esperiénsia autónoma rua nia konverjénsia

Iha tinan hanesan ne’ebé Don Bosco tau fundamentu ba Kongregasaun Saleziana (tinan ’60-70) foti forma daudaun iha orizonte projetu seluk: dedika an ba menina sira nia edukasaun. Enkuantu iha Valdocco tenke forma kolaboradór uluk sira, iha Mornese iha grupu feto-raan sira ne’ebé konsagra an ona ba Maromak no Salezianu ida Padre Pestarino, Frassinetti nia eskolante ida mak gia. Institutu moris, tanba movimentu autónomu no konverjente rua, tuir istória presiza duni ba ninia ezisténsia no ninia espiritualidade espesífika.

Don Bosco sente Maromak nia bolu no tempu hanesan Providénsia prepara estrada iha grupu marianu ida ne’ebé hahú iha Morneze loron 9 Dezembru 1855. Asosiasaun sai ba feto-raan sira-ne’e fatin ida atu armoniza dimensaun rua espiritualidade saleziana nian: buka ho modu eskluzivu Maromak nia hakaran no laran-manas apostóliku.

Don Bosco nia mensajen dahuluk ba FMI sira

Husi enkontru dahuluk padre Pestarino nian ho Don Bosco (1861/1862) grupu feto-rann sira nian ne’e hahú atu hadulas besik liután órbita saleziana. Irmán Petronilla Mazzarello hanoin fali katak iha 1863 Don Bosco haruka ba FMI sira medalla ida Maria nian ho mensajen ida: «Imi reza bá, maibé halo diak ho kbiit hotu ne’ebé bele,liuliu ba foin-sa’e sira no halo buat hotu atu impede salan maski sala veniál»[1]

Don Bosco trasa dalan preventividade edukativa nian iha ne’ebé orasaun no asaun labele haketak malu. Maria Doemnica nia resposta ba mensajen ne’e mak pronta no lahó kondisaun: lalais kedas nia simu orfán-oan na’in rua, aluga sala rua, modifika ninia toman sira morsi nian no dedika an ba menina sira-nia edukasaun iha estilu ida hanesan Don Bosco nian, to’o maneira foun moris nian ida-ne’e lori krítika no opozisaun entre FMI sira. Espíritu Santu halo moris daudaun tubun foun ida iha ai-hun antigu ida.

Eskavasaun sira ba “templu” rua nia konstrusaun

Enkuantu iha 1864 iha Torino hahú eskavasaun ba Kreda dedika ba Maria Ausiliadora niia konstrusaun[2], iha Mornese hahú konstrusaun Collegio nian ne’ebé sei sai uma dahuluk “monumentu moris nian” ba Maria Ausiliadora ne’ebé prepara an daudaun iha silénsiu laran. Enkontru pesoál dahuluk FMI nian ho Don Bosco akontese iha loron 8 Outubru 1854, tinan ne’ebé Maria no Petronilla hakotu lia at hadook an husi família atu forma komunidade ki’ik ida ho labarik no menina sira ne’ebé sira sei eduka.

Impaktu ho fundadór futuru no ninia aprosimasaun familiár ho foin-sa’e sira mak desizivu. Maria Domenica nakonu ho admirasaun no konfia: «Don Bosco ema santu ida!»[3]. Bainhira grupu FMI nian, ho Maria Domenica, deside atu transfere ba Uma “Imakulada” iha 1867, Don Bosco iha ninia realizmu dehan loos dehan ho modu presizu kritériu sira: feto-raan sira tenke sai autónoma iha ekonomia, hodi mantein sira nia moris ho sira-nia serbisu. Bele haree mosu daudaun perfíl foun komunidade edukativa ida. Nia espresaun mak dedikasaun ne’ebé fó asentuasaun ba menina sira-nia formasaun ho objetivu atu prepara sira ba vida adulta liuhusi servisu no eduka sira koñese no hadomi Maromak.

Intervensaun ne’ebé prepara fundasaun foun

Don Bosco matan moris kona-ba projetu foun ne’ebé hola isin ba daudaun. Enkontru sira sai frekuente liután no ho intensaun. Iha loron 9 Dezembru 1867 nia to’o iha Mornese hodi halo konferénsia ida ba FMI sira no iha loron 13 nia fó bensan ba sira iha koléjiu foun nia kapela . Ba feto-raan sira nia repete: «Imi haksolok bá, haksolok bá, tanba Na’in-Feto hadomi !»[4]. Iha uma ida-ne’ebá, «didin sira mós hanesan hatudu ksolok» entuziaszmu boot ba apostoladu foun hatudu iha sira hotu, maski iha prova, kakiak, konflitu sira.

Ho Don Bosco nia sujestaun hili tiha Maria Domenica nu’udar superiora. Hatán ba padre Pestarino nia konvite nia fila fali ba Mornese loron 19 Abríl 1869, hodi hela to’o loron 22.«Nia ko’alia ba FMI sira» – haktuir Cronistoria hodi temi mós oráriu programa ida ne’ebé nia ikusmai haruka ba feo-raan sira ne’e[5].

Kona-ba ne’e la rai hela ninia autógrafu, maibé irmán dahuluk sira hanoin nafatin no haktuir ninia liña importante sira: depoide oráriu ba loron tomak, soi mós konsellu ruma ne’ebé hatudu espiritualidade saleziana no antisipa aspetu esensiál estilu moris nian ba relijioza abanbairua nian ne’e.

Don Bosco sei iha helaMornese iha loron 9 Maiu 1870, iha okaziaun Misa dahuluk padre Pestarino nia sobriñu nian. Iha loron sira ne’e nia dala barak hasoru FMI sira. Iha fulan Abríl 1871 nia filafali dala ida tan no nia hakle’an ba beibeik ninia koñesimentu kona-ba feto-raan apóstola sira-ne’e no liuliu Maria Domenica, enkuantu nia haksolok ho sira-nia prezensa edukativa iha menina sira-nia leet. Nia halo akordu ho padre Pestarino kona-ba adaptasaun ne’ebé presiza halo ba uma Carante sarak nia deside tiha ona atu fó koléjiu ba FMI sira[6].

(pcavaglia@cgfma.org-hakerek iha DMA  n.1/2, 2012)

[1] Cronistoria I 118.

[2] Cf MB VII 652.

[3] Cronistoria I 150.

[4] Ivi 204.

[5] Ivi 224-225.

[6] Cf ivi I 236-240.