Workshop kona-ba resiklajen hodi halo tuir ‘Laudato Si’ nia hanorin
Laga – Realidade mundu globalizadu sai influensia boot ba umanidade sai konsumizmu hodi haluha impaktu globál ne’ebé akontese no fó ameasa ba ema nia vida.
Konxiente ba realidade ida ne’e, FMA sira ne’ebé hola parte ba inter-ámbitu hamosu inisiativa atu halibur animadores, irman sira no reprezentante oratóriu balun husi komunidade hotu atu tuir formasaun Laudato Si. Aleinde formasaun, Irmán sira ne’ebé responsavel ba atividade ida ne’e (Ir. Evangelina, Ir. Isaura Ir. Paulina no Ir. Aida) hanorin mós oinsa utiliza sasán ka lixu sira ne’ebé ema abandona sai buat furak ne’ebé bele uza ba dekorasaun ka buat seluk. Atividade ida ne’e nuudar kontinuasaun ba buat ne’ebé halao tiha ona tinan rua liu ba maibe haree ba nesesidade no importansia dokumentu ‘Laudato Si’ ne’ebé Amu-Papa fó sai relevante nafatin ba tempu ohin loron nian.
Partisipante sira na’in 30 entuziasmu tebes atu aprende buat ne’ebé Irmán sira hanorin atividade ida ne’e hala’o durante loron rua.
Iha loron daruak ami halibur hamutuk hodi hatudu jestu domin nian ba rai inan ida ne’e hodi kuda ai-oan, ho objetivu atu tahan netik rai, fó mahon no bele fornese mós bee mós. Depoizde kuda ai-oan ami hahu kedas ho ho atividade sira hanesan tuir mai ne’e:
- Ekipa sira prepara ona apel/masán nia fatin no ami uza ai-fuan apel nia fatin ne’e hodi halo sai ai-funan rosas.
- Hena rohan sira ne’ebé la uza ona, ami tau hamutuk hodi halo ai-funa ho modelu oin oin.
- Halibur hamutuk aqua mamuk nia matan no hena rohan ne’ebé la uza hodi halo xapeu ki’ik.
- Uza papél uzadu hodi forma sai fali manu-rade no vazu ki’ik sira.
Partisipante sira ho entuziazmu hodi halo atividade ne’e too rohan. Sira mós ho hakarak boot atu fila fali ba sira ida idak nia fatin hodi aplika no hanorin belun sira atu uza didi’ak lixu sira ne’ebé sei bele uza ba buat ne’ebé diak.
(Evangelina Xavier)