Hodi remata enkontru Plenu estiva nian, iha Sirkulár Korál No. 1051, Madre Chiara Cazzuola no Konselleira Jerál sira Institutu Filhas de Maria Auxiliadora fahe buat ne’ebé sira esperiénsia durante períodu ne’e, hahú ho esperiénsia resente husi Ezersísiu Espirituál iha uma “Villa Tabor” iha Cesuna (Vicenza), iha Inspetoria Santa Maria Domingas Mazzarello (ITV), husi loron 19 to’o 26 fulan-Juñu tinan 2025.
Eventu sira husi Grasa Singular
“Grasa únika ida ba Institutu tomak no ba Família Saleziana” lahó dúvida mak data kanonizasaun Irmán Maria Troncatti nian, ne’ebé Santu Padre estabelese ba loron 19 Outubru 2025, koinside ho jornada Mundiál Misaun nian.
Eventu ida ne’e koloka iha fuan periodu tinan datoluk preparasaun aniversáriu ba dala 150 partida misionária dahuluk FMA nian (1877-2027): “Ezemplu husi santa dahuluk Filha Maria Auxiliadora nian, hafoin Maria Domingas Mazzarello, to’o mai ita presizamente iha tempu ida ne’e, ronevamentu impulsu misionária, konvida ita atu deskobre ho freskeza no korajen abut sira husi ita nia ser nu’udar Kreda “ne’ebe lao sai” nu’udar feto sira ne’ebe konsagra ba foinsa’e mane no feto sira, bolu atu jenera moris no esperansa iha ne’ebé de’it Na’i haruka ita.”
Momentu seluk gratidaun intensu no komuñaun moris ekleziál, ne’ebé selebra ona iha loron 4 fulan-jullu tinan 2025, mak prezente no konkluzaun Inkéritu Diosezana nian kona-ba moris, virtude sira, no fama santidade husi servo de Deus Madre Rosetta Marchese, susesora ba dala 7 Santa Maria Domingas Mazzarello nian, ne’ebé nia sasin “kontinua haroman ita nia presente, konvida fila fali ita atu deskobre fali dimensaun místika no kontemplativa ita-nia vokasaun nian”.
Institutu nia Viajen iha Kreda
Durante plenum—ne’ebé hariku ho prezensa Amu-Papa Leão XIV nian iha Castel Gandolfo, ne’ebé selebra Eukaristia iha loron 13 fulan-Jullu, iha parókia Saun Tomas da Villanova—Madre no Konselleiru sira, iha naroman vizita kanónika no animasaun nian no verifika trienál sira ne’ebé hala’o to’o agora (CIME, CIAM, PCI,CIAO, SPR) no sira ne’ebé sei hala’o iha fulan-Agostu (CIMAC-NAC, CINAB, CIB-CICSAL), konsege rekoñese impulsu transformativu nu’udar matadalan sira ne’ebé trasa ona hosi Kapítulu Jerál XXIV ne’ebe guia dadaun Inspetoria sira, ne’ebé ” sira konkretiza dadaun liuliu iha prosesu formasaun sira, iha kreximentu sinodalidade nian, no abertura misionária nian.”
Hodi kumpre kompromisu sira ne’ebé Kapítulu Jerál XXIV hala’o, iha fulan hirak ikus ne’e ita kontinua ajornamentu dokumentu sira, Projetu Formativu “Kuda abut iha Aliansa” no linea orientamentu ba Misaun Edukativa FMA (LOME), to’o iha faze redasaun inisiál. No ho estudu klean kona-ba tópiku protesaun no prevensaun abuzu ba menóridade no adultu vulnerável sira, hodi dedika tempu ba reflesaun no rona peritu sira.
Eventu sira ho signifikadu partikulár
Hafoin Madre no Konselleira sira fahe ba malu risonansa balu kona-ba eventu signifikativu ba Institutu nian: Asembleia Jerál eletivu VIDES Internasionál nian, ne’ebé hala’o iha Roma hosi loron 9 to’o loron 11 fulan-Maiu, ho eleisaun ba Konsellu Administrasaun ne’ebé sei mantein kargu ba tinan haat tuirmai; Kongresu Internasionál Antigas no antigus alunas/alunos FMA nian, ne’ebé hala’o iha Sacrofano (Roma) husi loron 25 to’o 28 fulan-maiu ho tema “Keta husik Ita-nia Esperansa hetan na’ok”, ho partisipante na’in 270 husi nasaun 27; Konsultivu Família Saleziana nian, halibur iha Universidade Saleziana Pontifísia iha Roma, ho Reitór-Mor foun, Pe. Fabio Attard, husi loron 4 to’o loron 8 fulan Juñu.
Sira mós espresa sira nia agradesimentu ba partisipasaun animadu iha Festivál Marianu “Mundu Kanta ba Maria”, ne’ebé hala’o online iha loron 30 fulan-Maiu, ne’ebé envolve komunidade edukante hosi mundu tomak hodi asisti iha vídeo sira ho interpretasaun kriativa domin nian ba Maria liuhosi knananuk.
Iha Maromak nia fidelidade, ita hafoun ksolok ita-nia “sim” nian ba no ho foin-sa’e sira.
Besik dadaun ona ba loron 5 Agostu, “loron ida ne’ebé fó hanoin mai ita kona-ba grasa aliansa nian ne’ebé Madre Mazzarello no irmán dahuluk sira entrega mai ita”, Irmán Konseileira sira garante sira-nia orasaun ba foin-sa’e feto sira ne’ebé sei hahú sira-nia viajen iha Institutu nu’udar novisia, sira-ne’ebé sei halo sira-nia profisaun dahuluk, profisaun perpétua, ka sira-ne’ebé sei hafoun sira-nia profisaun relijioza. Sira mós hato’o sira-nia agradesimentu ba irmán sira hotu ne’ebé selebra sira-nia jubileu ba tinan 25, 50, 60, 70, no 75 fidelidade nian.
Sira mós hato’o agradesimentu espesiál ba “sim” ne’ebe dedika totalmente hosi Madre Chiara, ne’ebé iha loron 5 fulan-agostu ida-ne’e selebra aniversáriu ba dala 50 hosi nia profisaun relijioza. Husi loron 24 to’o 27 fulan-Jullu, Madre Chiara “iha oportunidade atu agradese ba Maromak ba prezente boot, bolun nian atu sai sinál no espresaun ida Ninia domin preveniente nu’udar Filha de Maria Auxiliadora.” Nia sei pasa tempu formativu ida ho grupu irmán sira ne’ebé selebra aniversáriu ida-ne’e ho nia, iha Tinan Jubileu nian, iha roman Maromak nia Liafuan no Karizma nian.
Gratidaun ba Na’i habelar mós ba Madre Chiara nia fidelidade simples no ksolok ba Maromak Nia vontade, ne’ebé manifesta iha ninia disponibilidade konstante ba Kreda liuhusi ninia nomeasaun foin lalais ne’e husi Amu-Papa Leão XIV nu’udar membru Dikastériu ba Institutu sira Vida Konsagrada nian no Sosiedade sira Vida Apostólika nian.
MJS iha Jubileu Juventude sira nian
Eventu seluk ne’ebé sei mai maka Jubileu de Juventude, ne’ebé sei hala’o iha Roma hahú hosi loron 28 fulan-Jullu to’o loron 3 fulan-Agostu. Maizumenus foin-sa’e 5.000 hosi Movimentu Juvenil Salezianu, hamutuk ho FMA no SDB, hein atu tuir. Aleinde atividade sira ne’ebé organiza ona ba hotu, “Peregrinu sira MJS nian sei partisipa iha momentu espesiál sira: katekeze ba grupu linguístiku sira, Feira MJS nian (29 Jullu), Festivál Jubileu MJS nian (30 Jullu), mandatu Reitór-Mor no Madre-Jerál (2 Agostu), ho sira-nia prezensa sei lori Don Bosco no Madre Mazzarello nia fuan no liafuan ba foin-sa’e sira ohin nian”.
Sirkulár ne’e konklui ho saudasaun no orasaun fraterna husi Madre no Irmán sira Konsíliu nian: “Ezemplu husi ita-nia santu sira, liuliu Irmán Maria Troncatti, no sasin loroloron nian ne’ebé espresa iha doasaun simples no laran-luak husi irmán, edukadór no mestre sira, apoia ita iha ita-nia viajen atu halo komunidade edukativa ida-idak sai fatin ida iha-ne’ebé mandamentu domin no perdaun nian moris”.


