Aprende husi João Batista atu labele lakon “tempu no enerjia hodi buka buat ne’ebé aparénsia de’it.” Durante orasaun Angelus, Amu-Papa Leão XIV husu ita atu hateke ba João Batista no kompromete ita-nia an “atu mantein ita-nia espíritu nafatin iha matan moris, hadomi buat simples no liafuan sinseru “, “moris ho sobriedade no profundidade hanoin no fuan nian”, no kontente ho “buat ne’ebe nesesáriu”. Iha ninia omilia badak kona-ba Evanjellu Domingu nian (Jo 1,29-34), hato’o husi Palásiu Apostóliku, Pontífise foka liu ba João Batista nia sasin, ne’ebé iha kbiit hanesan uluk.
“João rekoñese Jezús nu’udar Salvadór, haklaken ninia divindade no misaun ba povu Israel”, Amu-Papa hahú molok fiar-na’in sira husi mundu tomak halibur iha Prasa S. Pedro nian ba orasaun mariana: “Depoizde ha’u sei mai ida seluk iha ha’u-nia oin, tanba nia uluk ba ha’u.’ Nu’udar “ema ne’ebé ema barak tebes mak hadomi Nia, to’o pontu ida ne’ebé autoridade sira iha Jeruzalén tauk,” nia kontinua, “sei fasil ba nia atu buka fama ida-ne’e.” Envezde, “nia la rende ba tentasaun susesu no popularidade nian.” Iha Jezús nia oin, nia “rekoñese ninia ki’ik/haraik-an no fó fatin ba Ninia grandeza”. Ida-ne’e dezafia maka’as ema ida-idak nia dalan moris nian, Papa Prevost hatutan, “tuir loloos, aprovasaun, konsensu, no vizibilidade dalabarak hetan importánsia ne’ebé maka’as liu,” “to’o pontu ida ne’ebé kondisiona ema nia ideia, hahalok, no klima sira, hamosu sofrimentu no divizaun, no produz estilu moris no relasaun sira ne’ebé temporaria, dezanimadór no dadur.”
Iha realidade, hanesan S. João Baptista nia moris rasik haktuir, “ita la presiza atu substitui ksolok “, Amu-Papa subliña, tanba “ita-nia ksolok no grandeza la bazeia ba iluzaun pasajeiru sira susesu no fama, maibé oinsa mak ita hatene domin no hakarak mai hosi ita-nia Aman iha lalehan.” Ida-ne’e maka domin “ne’ebé JezúAprende husi João Batista atu labele lakon “tempu no enerjia hodi buka buat ne’ebé aparénsia de’it.” Durante orasaun Angelus, Amu-Papa Leão XIV husu ita atu hateke ba João Batista no kompromete ita-nia an “atu mantein ita-nia espíritu nafatin iha matan moris, hadomi buat simples no liafuan sinseru “, “moris ho sobriedade no profundidade hanoin no fuan nian”, no kontente ho “buat ne’ebe nesesáriu”. Iha ninia omilia badak kona-ba Evanjellu Domingu nian (Jo 1,29-34), hato’o husi Palásiu Apostóliku, Pontífise foka liu ba João Batista nia sasin, ne’ebé iha kbiit hanesan uluk.
“João rekoñese Jezús nu’udar Salvadór, haklaken ninia divindade no misaun ba povu Israel”, Amu-Papa hahú molok fiar-na’in sira husi mundu tomak halibur iha Prasa S. Pedro nian ba orasaun mariana: “Depoizde ha’u sei mai ida seluk iha ha’u-nia oin, tanba nia uluk ba ha’u.’ Nu’udar “ema ne’ebé ema barak tebes mak hadomi Nia, to’o pontu ida ne’ebé autoridade sira iha Jeruzalén tauk,” nia kontinua, “sei fasil ba nia atu buka fama ida-ne’e.” Envezde, “nia la rende ba tentasaun susesu no popularidade nian.” Iha Jezús nia oin, nia “rekoñese ninia ki’ik/haraik-an no fó fatin ba Ninia grandeza”. Ida-ne’e dezafia maka’as ema ida-idak nia dalan moris nian, Papa Prevost hatutan, “tuir loloos, aprovasaun, konsensu, no vizibilidade dalabarak hetan importánsia ne’ebé maka’as liu,” “to’o pontu ida ne’ebé kondisiona ema nia ideia, hahalok, no klima sira, hamosu sofrimentu no divizaun, no produz estilu moris no relasaun sira ne’ebé temporaria, dezanimadór no dadur.”
Iha realidade, hanesan S. João Baptista nia moris rasik haktuir, “ita la presiza atu substitui ksolok “, Amu-Papa subliña, tanba “ita-nia ksolok no grandeza la bazeia ba iluzaun pasajeiru sira susesu no fama, maibé oinsa mak ita hatene domin no hakarak mai hosi ita-nia Aman iha lalehan.” Ida-ne’e maka domin “ne’ebé Jezús ko’alia mai ita” ne’ebé muda ita-nia perspetiva kona-ba moris: “ida-ne’ebé Maromak ida ne’ebé mai nafatin iha ita-nia leet ohin loron la’ós atu halo ita hakfodak ho efeitu espesiál sira”, maibé atu “fahe ita-nia todan sira no lori ba Nia-An ita-nia todan sira, hodi hatudu mai ita sé loos mak ita no oinsá ita folin iha ninia matan.” Atu rekoñese ita-nia an nu’udar “hadomi” lahó rezerva, maski nune’e, hanesan Papa Leão XIV repete beibeik, ita tenke aprende atu hasoru Na’i ho konsistente, “posivelmente hetan momentu espesiál ida loron-loron iha ne’ebé atu para iha silénsiu hodi reza, reflete, rona, ho liafuan badak, atu ‘halo dezertu.'”
Semana Orasaun ba Unidade Kristaun nian
Semana ida-ne’e, husi 18 to’o 25 Janeiru, dedika ba orasaun unidade Kristaun, hanesan Amu-Papa mós fo hanoin hikas hafoin Angelus. “Orijen hosi inisiativa ida-ne’e”, nia esplika, “hahú iha sékulu rua liubá, no Papa Leão XIII enkoraja maka’as ida-ne’e”. Tinan atus ida liubá, defaktu, “Sujestaun sira ba Oitava Orasaun nian ba Unidade Kristaun ” publika ba dala uluk. “Tema ba tinan ida-ne’e foti hosi Surat ba Éfeso sira: ‘Isin ida de’it no Espíritu ida de’it, hanesan imi bolu ba esperansa ida de’it (Ef 4,4),” nia subliña liután. “Orasaun no reflesaun sira prepara hosi grupu ekuméniku ida ne’ebé koordena hosi Departamentu ba Relasaun Interrelijioza sira hosi Igreja Apostólika Arménia nian.” Papa Leão XIV nia konvite ba komunidade Katólika sira maka atu “hametin, iha loron sira-ne’e, orasaun ba unidade vizivel tomak hosi sarani sira hotu.”
Fonte: Avvenire.it![]()

