Green Alliance atu tau iha prátika Laudato Si’

Green Alliance atu tau iha prátika Laudato Si’

GREEN ALLIANCE

Dili, 17 de Junho 2021. Komunidade  Divina Providenza hala’o atividades ida ho tema “GREEN ALLIANCE” (Laudato Sí),ne’ebé inklui mos grupu  sira seluk husi familia Salesiana hanesan ADMA, SDB (Ir. SDB sira no Pe. Jolino SDB ne’ebé fó refleksaun), ne’ebé envolve mos jovem sira husi grupo da PAZ.

No atividades ne’e hahu  tuku 2:30, ida-idak sai husi nia fatin ho ai-horis ne’ebe prepara iha fulan ruma liu ba, hodi ba hasoru malu iha fatin ne’ebé jovem sira prepara ba atividade ida ne’e. Hafoin hahu kedas ho orasaun ne’ebe prepara ona. Objectivo husi orasaun ne’e, tulun ami hotu, atu bele  kontempla Maromak nia beleza, liu husi natureza. Iha orasaun nia laran iha mos esplikasaun badak kona ba Laudato sí nian husi Pe. Julino SDB, iha ne’e Padre fó nia hanoin kona, oinsa ita ema nia kontribusaun iha “uma comum”, hanesan nia dehan iha nia reflesaun tuir mai ne’e :

Problema ne’ebé ema hasoru ne’e mai husi ne’ebé? Ninia kauza ka abut mai husi …ohin loron mundo tomak nações unidas uma kreda liu-liu ko’alia makas kona ba problema mudansa klimatika, global warming, erosão, inundação, poluição, problema sira ne’e hotu se mak ninia hun? Laos kriatura sira seluk maibé kriatura ida naran ema ida ne’e…ema tmba sa? Molok Maromak deskansa, nia entrega hela kriatura sira ne’e hotu ba ema, kriatura ne’ebé espesial teb-tebes iha nia futar oin, tamba, ema mak nu’udar Maromak nia ilas.

Problema mosu enquanto ema laos uza de’it maibé abuja. Buat ida, abuja ohin loron ema la iha ona kapasidade atu resolve problema sira ne’e… Ema hotu-hotu sofre. Problema sira ne’e nia kauza, laos problema kona ba environment (lingkungan) maybe, problema sira ne’e ninia abut, baseia ba sagrada escritura, baseia ba siensia, baseia ba estudu hotu-hotu pointing, ba ema nia degradasaun moral. Moralidade mak hun hodi kauza ba iha , global warming no inundasaun. Buat ne’ebé, ita presiza uluk knanain mak, forma konsiensia sira mak, dalan ida ne’ebé ita halo mak hanesan edukasaun civica (hatene respeita ema nia sasan, respeita animal sira, ai-horis, tasi no ema) Ohin loron Nações unidas, NGO no uma kreda servisu makas atu halo ita nia mundu ida ne’e sai matak fila fali. Halo matak fila fali katak: Ita tenke konserva fila fali buat ne’ebé iha. Kuda ita nia mentalidade ( uluk tesi agora kuda fila fali, uluk estraga agora tau matan, uluk sunu agora rega), So changes of lifestyle. Papa Francisco dehan ita la muda ita nia lifestyle, entaun, problema ba degradasaun ita nia environment sei mosu, se mak sofre? Ema mak sofre.

Husi loron ne’ebé produz manas, mundo presija, ema presija, animal no ai horis sira presija maibé, demais ema mate. Nasaun sira seluk malirin liu, la aguenta sira mate.

Entaun, agora ita presija halo balance lori fila fali natureza ba ninia principio depois de nia kriasaun.

Molok kuda ai-oan Pe. Jolino fó bensaun ba ami hotu. Depois de orasaun no formasaun kontinua kedas ho kuda ai horis ne’ebe prepara ona husi komunidade.

Hafoin merenda hamutuk no fahe malu.

(Komunidade DP)

Tags: Laudato SI