«Se la hadomi sai katuas/ferik uluk, sai ema aat»

«Se la hadomi sai katuas/ferik uluk, sai ema aat»

«Lahó domin, vida sarani sai morál imposivel ida, presiza dehan sin ba domin, la’ós ho liafuan», Amu-Papa afirma iha omilia Missa kanonizasaun ba santu 35 konselebra husi kardeál sira, bispu sira no amlulik sira. No «se la hadomi sai katuas/ferik uluk, sai ema aat», Amu-Papa adverte. «Santu sira ne’ebé ohin  hetan kanonizasaun, liuliu Mátir lubuk ida, hatudu dalan domin nian. Sira la dehan “sin” ba domin ho liafuan no ba tempu uitoan, maibé ho moris to’o rohan. Sira-nia hatais loroloron mak Jezús nia domin… Ita mós iha Batizmu simu hatais mutin, hatais kazamentu nian ba Maromak. Ita husu ba Nia, liuhusi ita-nia maun no biin-alin santu sira nia intersesaun, grasa atu hili no hatais loron ba loron unuk ida-ne’e no mantein moos. Oinsá halo? Uluknanai, hodi ba simu lahó ta’uk Nai nia perdaun: ne’e mak ain-hakat desizivu atu tama iha sala kazamentu nian no selebra festa domin nian ho Nia».No nia fó hanoin: «Ne’e mak perigu, moris sarani rotina nian, iha-ne’ebé kontente ho “normalidade”, lahó impulsu, lahó entuziazmu, no ho memória badak. Ita hamoris hikas fali memória domin dahuluk nian: ita mak ema ne’ebé Na’i hadomi, ita mak ema ne’ebé Nia konvida ba kazamentu, no ita-nia moris mak don ida, tanba loron ida-idak mak oportunidade boot atu hatán ba konvite”.

Amu-Papa proklama santu foun na’in 35: brazileiru P. André de Soveral, P. Ambrosio Francesco Ferro, amlulik diosezanu sira, no Mateus Moreira ho maluk 27 mártir, protomártir Brasil nian iha 1645; mexikanu Cristóbal, Antonio no Juan, adolexente mártir, protomártir México nian iha 1527 no 1529; españól P. Faustino Míguez (1831-1925), amlulik husi Ordem “Clérigos regulares Pobres de la Madre de Dios de las Escuelas Pías (Escolapios)” no fundadór “Congregación de las Hermanas Calasancias Hijas de la Divina Pastora”; no ikus nian, italianu Angelo da Acri (1669 – 1739), husi Calabria, amlulik relijiozu husi “Capucinhos” sira, hanaran «apóstolu Calabria nian».

Amu-Papa iha nia omilia hateten: «Ai-kanoik ne’ebé ita foin rona ko’alia kona-ba Maromak nia Reinu nu’udar festa kazamentu ida – Amu-Papa subliña bainhira komenta leitura sira Liturjia domingu nian propoin.  Protagonista mak liurai ninia oan-mane, noivu, iha-ne’ebé fasila tu hare iha nia Jezús. Maibé, iha ai-kanoik ne’e nunka ko’alia kona-ba noiva, maibé kona-ba konvidadu wain, ne’ebé nia hakarak no hein: sira mak hatais unuk kazamentu nian. Konvidadu sira-ne’e mak ita, ita hotu, tanba Na’i hakarak “selebra kazamentu” ho ita ida-idak».

Defaktu, Papa Jorge Mario Bergoglio hatutan, «ita-nia relasaun ho Nia, labele sai de’it ida súbditu devotu sira ho liurai, atan fiél sira ho na’i eh eskolante badinas sira ho mestre, maibé uluknanai ida noiva doben ho noivu». Ho liafuan seluk, «Na’i hakarak ita, buka ita no konvida ita, no nia la haksolok atu ita kumpre devér di’ak sira no observa nina lei sira, maibé hakarak komuñaun loloos no tebes moris nian ho ita, relasaun ida halo ho diálogu, konfiansa no perdaun».

Ida-ne’e, Amu-Papa evidensia, mak «vida sarani, istória ida domin nian ho Maromak, iha-ne’ebé Na’i gratuitamente foti inisiativa no iha-ne’ebé la iha ita ida bele loko an kona-ba konvite eskluzivu: la iha ema ida privilejiadu liu fali ema seluk, maibé ida ema ida-idak mak privilejiadu iha Maromak nia oin». No, Amu-Papa hatutan, «husi domin gratuitu ne’e, maus no privilejiadu mori no sempre moris hikas fali vida sarani: ita bele husu ba an rasik se, pelumenus loron ida dala ida, ita konfesa ba Na’i ita-nia domin ba Nia; se ita hanoin, entre liafuan barabarak, atu dehan ba Nia loroloro: “Ha’u hadomi Ita Na’i. Ita mak ha’u-nia moris”. Tanba, se ita lakon domin, vida sarani sai esteril, sai isin ida lahó klamar, morál imposivel ida, konjuntu ida prinsípiu sira no lei sira-nian atu enkuadra lahó ‘tansá’ ida».

Maibé, Papa Francisco klarifika «Maromak moris nian hein resposta ida moris nian, Na’i domin nian hein resposta ida domin nian. Hodi dirije ba Kreda ida, iha livru Apokalipse nian, Nia halo repriensaun presiza ida: ó husik tiha ó-nia domin dahuluk». Maibé Evanjellu, «fó hanoin atu ita vijilante: ema bele rejeita konvite. Konvidadu wain dehan lae, tanba sira preokupa ho sira-nia interese rasik: “sira la liga no ida-idak ba nia to’os rasik, ba ninia negósiu rasik”, testu dehan». No, «Liafuan ida nalian: rasik,; ne’e mak xave atu komprende motivu rejeisaun nian». Konvidadu sira, defaktu, «la hanoin katak kazamentu buat ruma triste eh xatu, maibé simplesmente la iha interese: sira distraídu ho sira-nia interese, prefere ihasoi buat ruma duké tau sira-nia an iha risku, hanesan domin husu».

Tuir Papa Francisco, nune’e mak akontese, «oinsá sira foti distánsia husi domin, la’ós tanba hahalok aat, maibé tanba prefere sira-nian ‘rasik’: seguransa rasik, auto-afirmasaun rasik, komodidade rasik». Entaun Evanjellu «husu ita  husi parte ida-ne’ebé loos: husi ha’u nian eh parte Maromak nian? Tanba Maromak kontráriu ba egoízmu, ba auto-referensialidade ». Nia – Evanjellu dehan mai ita – «hasoru rejeisaun kontínua sira ne’ebé Nia simu, hasoru taka-an sira ba Ninia konvite, bá oin, la adia festa. Nia la rende, maibé kontinua konvida. Hasoru “lae” sira, nia la tidin odamatan, maibé inklui liután. Maromak, hasoru injustisa sira ne’ebé nia simu, Nia hatán ho domin ida boot liután. Ita, bainhira injustisa no rejeisaun hakanek ita, dalabarak ita hanoin nafatin iha insatisfasaun no rai-kunan. Maromak fali, maski terus ba ita-nia “lae”, Nia lansa nafatin, bá oin atu prepara buat di’ak ba ida ne’ebé halo aat. Tanba nune’e mak domin halo; tanba nune’e de’it mak manán aat. Ohin Maromak ida-ne’e, ne’ebé nunka lakon esperansa, envolve ita atu halo hanesan nian, atu moris tuir domin loos, atu manán renúnsia no kaprixu sira husi ita-nia ego ne’eb’e kanek no baruk-teen».

Iha aspetu ida ne’ebé Evanjellu subliña: «konvidadu sira-nia hatais, ne’ebé indispensavel. La to’o hatán dala ida ba konvite, dehan “sin” no hotu ona, maibé presiza hatais unuk, presiza iha toman atu moris domin loroloron. Tanba labele dehan: “Na’i, Na’i” hodi la moris no tau iha prátika Maromak nia vontade». Nune’e «ita presiza tau hatai ninia domin nian loron ba loron, atu hafoun loroloron Maromak nia hilin».

Molok Angelus Amu-Papa anunsia katak iha tinan 2019 sei halo Sínodu Bispu sira ba rejiaun “Pan-amazônia”.