Moris ho prioridade ka moris ho emerjénsia?

Moris ho prioridade ka moris ho emerjénsia?

Dili –  Tema enkontru nian ba Irmán diretora sira komunidade nian mak kona-ba “Moris ho prioridade” no hodi “tau limite”, atu bele dixerne didi’ak,  no mós atu akompaña di’ak.

Enkontru hala’o iha loron 1 Juñu, fasilita husi Provinsiál FMA TIN, Ir Alma Castagna. Iha fulan ne’e sai oinseluk uitoan tanba iha mós oras santa, katak oras ida adorasaun nian atu reflete kona-ba tópiku formasaun nian iha Na’i nia futar oin.

Moris ho prioridade

Presiza disitinge entre prioridade no emerjénsia. Prioridade mak pontu firme ida ne’ebé iha antes (prior) ita nia hahalok hotu, molok akontesimentu sira. Emerjénsia fali mosu durante akontesimentu sira nia lala’ok. Emerjénsia kria ansiedade no dezorden no dalaruma sai ditadór iha ita-nia moris no halo ema ta’uk. Maski nune’e emerjénsia sira la’ós buat ruma ladi’ak, maibé bele integra iha prioridade sira. Nia bele simu emerjénsia ruma ne’ebé adekuadu ho prioridade. Prioridade mak hili emerjénsia sira, la’ós ninia kontráriu. Ema matenek ida bainhira halo ninia mala nia tau buat sira ne’ebé prioritáriu maibé iha mós fatin ba emerjénsia sira.

Bainhira ema iha prioridade, ema iha identidade. Ema ne’ebé fiél ba prioridade iha identidade, hatene tanba sá dehan ‘lae’ no tanba sá dehan ‘sin’, no hanesan analojia ho mala, nia iha espasu ba sasán sira. Obedese no halo tuir prioridade iha loron baibain nian, dalaruma ezije atu dehan “lae” ruma, organiza tempu no fó fatin ba buat ne’ebé presiza. Dalaruma ita presiza konsidera emerjénsia sira maibé, presiza husu se la’o hamutuk ho “ha’u-nian”, ha’u-nia knaar, ha’u-nia responsabilidade, ha’u-nia espesífiku. Ha’u-nia knaar mak determina ha’u-nia prioridade. S. Paulo hateten katak “Mai ha’u buat hotu tuir ukun-fuan maibé la’ós buat hotu tulun ha’u”. Baibain ita la hili ita-nia prioridade sira, maibé ita rekoñese no simu sira. Jezús la inventa ninia prioridade sira maibé simu husi Maromak. “Ha’u-nia prioridade hetan iha relasaun ho Maromak”.  Nune’e, oinsá deskobre prioridade? Hahú husi orasaun, hodi halo diálogu ho Maromak.

Baliza eh limite

Atu moris, ita presiza baliza sira, atu identifika ha’u-nia espasu, atu deifne ha’u-nia identidade. Ha’u-nia maluk mak ha’u-nia baliza. Baliza mak konsekuénsia naturál husi prioridade sira. Porezemplu, se ema ruma husu ha’u pinta Timor, ha’u sei pinta hodi hahú husi ninia fronteira eh baliza sira. Buat kurioza mak ha’u la pinta Timor, maibé pinta iha-ne’ebé mak la’ós Timor. No ida-ne’e mak hatudu Timor.

Aseita no rejeita delimitaaun orienta ita-nia atividade sira, ita-nia intelijénsia sira, ita-nia sentimentu sira. Iha moris nafatin iha “lae” sira, no baliza mak buat ida reál. Lahó ninin, lahó baliza ha’u la eziste. Nune’e presiza tau limite, presiza ko’a buat ruma atu bele sai an rasik. Baliza sira ne’e bele pesoál, relasionál, fíziku, psikolójiku, ekonómiku, temporál, nst. Se limite ka baliza sai trauma, moris tomak mak trauma ida… Nune’e, relasaun umana bele sai lalehan ka infernu, depende se ha’u aseita ka lae katak ha’u kondisionada husi baliza sira.