Tempu Kuarezma tuir Igreja nia hanorin

Tempu Kuarezma tuir Igreja nia hanorin

Saida mak Kuarezma?

Ita hanaran Kuarezma ba períodu loron haatnulu dedika ba preparasaun Páskua nian. Husi sékulu IV hatudu tendénsia atu aprezenta Kuarezma nu’udar tempu peniténsia no renovasaun ba Igreja tomak, ho prátika Jejún no abstinénsia.

Tinan-tinan, durante loron 40 “Kuarezma Boot nian, Igreja sai ida de’it ho Jezús nia mistériu iha rai-fuik” (Catecismo da Igreja Católica, 540). Igreja propoin ba sarani sira Kristu ne’ebé retira an ba rai-fuik maran ninia ezemplu atu sarani sira prepara an ba solenidade Páskua nian, ho purifikasaun fuan nian, prátika perfeita vida sarani nian no atitude penitensiál.

Bainhira mak tempu Kuarezma nian hahú no remata? Sá loos loron no tempu penitensiál sira? Saida mak ita tenke halo iha loron sesta sira Kuarezma nian?

Kuarezma hahú iha kuarta ‘Cinzas’ no remata molok  Missa in Coena Domini (Kinta Santa). “Loron no tempu sira peniténsia nian iha Igreja universál mak loron hotu sesta nian no tempu Kuarezma nian” (Código de Direito Canônico, 1250).

Tempu sira-ne’e mak tempu apropriadu liu ba ezersísiu espirituál sira, liturjia penitensiál sira, peregrinasaun sira nu’udar sinál peniténsia nian, privasaun voluntária sira hanesan jejún no esmola, partilla fraterna (obra karitativa no misionária sira) (Catecismo da Igreja Católica, 1438).

Hodi hanoin loron ne’ebé Jezús Kristu mate, “Ita observa abstinénsia na’an nian ka hahán seluk tuir Konferénsia episkopál ninia determinasaun sira, loron sesta hotu tinan nian, se la koinside ho loron sira solenidade nian; abstinénsia no jejún iha kuarta “Cinzas” no Sesta Paixaun no Mate Ita Na’i Jezús Kristu nian” (Código de Direito Canônico, 1251).

Kuarta “Cinzas” katak sá? Bainhira mak hahú prátika impozisaun akudesan nian? Bainhira mak benze no tau? Akudesan mai husi ne’ebé? Saida mak akudesan simboliza?

Kuarta “Cinzas” mak inísiu Kuarezma nian, loron penitensiál ida ho modu espesiál, iha-ne’ebé sarani sira manifesta hakaran pesoál konversaun nian ba Maromak. Impozisaun akudesan nian mak konvite ida atu hala’o Kuarezma hodi tama ho modu konxiente no intensa liután iha Jezús nia mistériu paskál, iha Ninia mate no moris-hi’as, liuhusi partisipasaun iha Eukaristia no iha vida karidade.

Orijen impozisaun akudesan nian pertense ba estrutura peniténisa kanónika. Nia hahú sai obrigatória ba komunidade sarani tomak husi sékulu X. Liturjia atuál konserva elementu tradisionál sira: impozisaun akudesan no jejún rigorozu.

Bensan no impozisaun akudesan nian halo durante Missa, depoizde omilia, maski nune’e iha  sirkunstánsia espesiál ruma bele halo iha selebrasaun Liafuan nia laran. Fórmula impozisaun akudesan nian simu inspirasaun husi Sagrada Eskritura (Gn 3, 19: “Ó mai husi rai-rahun no sei fila ba rai-rahun” no Mc 1, 15: “Hakribi salan no fiar Evanjellu”). Akudesan sira mai husi ramus ne’ebé benza iha Domingu Paixaun Na’i nian (Domingu Ramus), tinan ida liubá, tuir kostume ne’ebé halo iha sékulu XII. Fórmula bensan nian fó hanoin kondisaun maksalak sira-nian husi ema sira ne’ebé sei simu akudesan. Akudesan simboliza ema nia kondisaun fraku no sei sai rai-rahun, ema ne’ebé la’o daudaun ba mate. Ninia situasaun sala-na’in nian, orasaun no hamulak maka’as atu Na’i mai tulun nia, Moris-hi’as, ne’ebé nu’udar ema nia destinu atu partisipa iha Kristu nia triunfu.

Igreja konvida ema ba sá loos iha Kuarezma?

Igreja konvida ninia fiar-na’in sira atu halo tempu ida-ne’e nu’udar retiru espirituál ida iha-ne’ebé esforsu meditasaun no orasaun tenke hetan kbiit husi esforsu mortifikasaun pesoál iha-ne’ebé ninia sasukat ka medida depende ba ema ida-idak ninia jenerozidade.

Hodi moris didi’ak Kuarezma, lori ita ba konversaun pesoál auténtika no profunda, atu bele partisipa iha festa boot liu tinan nian: Domingu Resureisaun Na’i nian.

Saida mak konversaun? Tanba sá mak sarani sira ne’ebé simu ona batizmu tenke konverte an?

Konverte an katak rekonsilia an ho Maromak, hadook an husi buat aat, atu estabelese hikas amizade ho Kriadór. Konversaun husu arrependimentu no Konfisaun ba ita-nia salan hotu no salan ida-idak. Bainhira iha ona grasa (lahó konxiénsia salan mortál nian), ita tenke halo propózitu atu muda husi laran (atitude sira) buat ne’ebé la fó ksolok ba Maromak.

Kristu nia apelu ba konversaun kontinua nalian iha sarani sira nia moris. Konversaun daruak ne’e mak knaar ida la nahas ba Kreda tomak, ne’ebé «iha nia ema maksalak sira iha nia laran» no «tempu hanesan, santa no presiza purifikasaun, hodi kontinua ho modu konstante esforsu peniténsia no renovasaun nian»(Lumen Gentium, 8) (Catecismo da Igreja Católica, 1428).

Saida mak peniténsia? Oinsá peniténsia revela nia an iha moris sarani?

Peniténsia mak tradusaun ba lia-latin husi lia-gregu liafuan metanoia ne’ebé iha Bíblia signifika konversaun (mudansa espirituál) ema sala-nain nian. Peniténsia refere ba hahalok interiór no esteriór hotu diriji ba reparasaun salan sira ne’ebé halo ona, no ninia efeitu ba ema maksalak nia moris. Literalmente, mudansa moris nian mak ema maksalak nia hahalok filafali ba Maromak depoizde hadook an husi Nia, husi ema ida ne’ebé fiar-laek ba ema ne’ebé hetan Fiar.

“Peniténsia interiór sarani sira nian iha epresaun oioin. Eskritura no Padre sira insiste liuliu iha forma tolu: jejún, orasaun no esmola ne’ebé esprime konversaun, iha relasaun ho an rasik, ho Maromak no ho ema seluk” (Catecismo da Igreja Católica, n.1434).

Ita pratika forma peniténsia sira-ne’e no seluk tan iha moris loroloron, liuliu iha tempu Kuarezma no iha loron penitensiál Sesta nian (Compêndio do Catecismo, 301).

Sá de’it katóliku ida nia obrigasaun iha Kuarezma? Jejún no abstinénsia ba saida? Se mak tenke halo? Bele muda ka lae prátika jejún no peniténsia nian?

Katóliku sira kumpri ukun-fuan Kreda nian kona-ba jejún no abstinénisa na’an nian (Compêndio do Catecismo 432): iha loron sira Igreja determina, nune’e mós konfisaun no Komuñaun anuál. Jejún konsiste iha refeisaun ida de’it durante loron, maski bele han menus hanesan kostume iha dadeer no iha kalan. Menus iha kazu moras nian. Ema sira ne’ebé iha obrigasaun atu tuir lei jejún nian mak ema hotu ho idade boot, to’o sira kompleta ona tinan 59 (kf. CIC, 1252). Abstinénsia sigifika la han na’an (mean ka mutin no ninia derrivadu sira). Lei abstinénsia nian obriga ema sira ne’ebé halo ona tinan 14 (kf. CIC, 1252). “Konferénsia episkopál bele determina ho modu detalladu observánsia jejún no abstinénsia nian, nune’e mós troka ho forma seluk peniténsia nian, liuliu obra sira karidade nian no ezersísiu sira piedade nian, iha ninia totál ka parte de’it, ho abstinénsia ka jejún” (Código de Direito Canônico, 1253).

Sá loos sentidu pratika jejún no abstinénsia?

Ita presiza moris jejún ka abstinénsia nu’udar modu konkretu oinsá ita-nia Inan Igreja tulun ita atu buras iha espíritu peniténisa ne’ebé loos.

Hanesan akontese ona ho profeta sira, Jezús nia apelu ba konversaun no peniténsia la haree uluknanai obra esteriór sira, «kaut no akudesan», jejún no mortifikasaun sira, maibé konversaun fuan nian, peniténsia interiór: lahó ida-ne’e, obra peniténsia sira maran ka habosok an nian de’it; konversaun interiór fali dudu ema ba espresaun attitude ne’e ho sinál vizivel sira, jestu no obra peniténsia sira (kf. Jl 2,12-13; Is 1,16-17; Mt 6,1-6. 16-18) (Catecismo da Igreja Católica, 1430).