Obrigada ba imi-nia partisipasaun ba Festa Mundiál Gratidaun nian

Obrigada ba imi-nia partisipasaun ba Festa Mundiál Gratidaun nian

Madre Jerál Institutu “Figlie di Maria Ausiliatrice” hatán ba Selebrasaun Festa Gratidaun 2019.

Irmán doben sra,

Ho ksolok ha’o to’o bai mi, iha loron dahuluk Maiu nian, tempu ne’ebé prepara ita ba solenidade Maria Auxiliadora nian, atu dehan bai mi ho ha’u-nia fuan tomak ha’u-nia obrigada ba imi-nia partisipasaun ba Festa Mundiál Gratidaun nian ne’ebé ita tinan ne’e halo iha Bellflower (California) 26 Abríli liu bá.

Ho emosaun boot hau sente ‘Figlie di Maria Ausiliatrice’ tomak iha mundu nia prezensa, foin-sa’e sira iha formasaun, membru sira Família Saleziana nian, komunidade edukativa sira, labarik no foin-sa’e feto no mane barak, reprezentante sira Kreda lokál nian no ema barak ne’ebé, ho modu lahanesan, partisipa iha eventu anuál ida-ne’e ho sentidu hola-arte, ho entuziazmu, ho espíritu família nian no ho ksolok.

Ha’u agradese, ho modu partikulár, ba Inspetora sira mai husi Inspetoria oioin no ho sira-nia prezensa reprezenta Inspetoria hotu mundu nian. Ne’e sinál furak liu unidade no komuñaun nian ne’ebé loke ita-nia matan ba orizonte luan, atu “frekuenta futuru”, tuir espresaun ne’ebé Papa Francisco gosta, ho esperansa no konfiansa.

Ha’u hakarak esprime dala ida tan ha’u-nia gratidaun ba Inspetora Ir Rosann Ruiz no ba Irmán sira Inspetoria Maria Imakulada Estados Unidos nian tan prepara no realiza ho modu maravillozu Festa ida-ne’e ho foin-sa’e no leigu/a sira nia kolaborasaun. Ne’e mak sasin signifikativa ida esperiénsia ida halo iha sinerjia tomak, iha-ne’ebé ida-idak bele esprime ho kompeténsia sira-nia potensialidade rasik; ne’e mak don ida “ha’u simu” iha loron furak no haluha-laek ida-ne’e!

Tema Festa ne’ebé propoin mai ita, ho korajen no nakonu ho umanidade, envolve komunidade edukativa sira hale’u fenómenu migrasaun nian, dezafiu ida mai ita hotu atu hakohak ho espíritu evanjéliku no salezianu: «A te le affido».

Ha’u bele dehan katak envolvimentu ida-ne’e hakat liu baliza sira realidade ida-idak nian atu hakohak mundu tomak.

Ita mak família furak no boot ida rika ho posibilidade estraordinária atu tau iha maun no biin-alin sira nia servisu iha situasaun prekariedade nian, pobreza nian, deskonfortu nian, liuliu ba foin-sa’e sira ne’ebé hein jestu afetu nian, komprensaun nian, raronak nian.

Ne’e mak misaun ida atu moris ho fuan misionáriu, iha serteza katak jestu ne’ebé ita fó mak oportunidade ida atu haklaken katak Jezús moris, hamutuk ho sira, hadomi sira no hakarak sira haksolok.

Ba imi hotu ha’u esprime ha’u nia gratiduan profunda ba orasaun rika no wain, ba mensajen sura-laek ne’ebé haruka no ne’ebé ha’u apresia tebes, ba afetu mai  ha’u no iha-ne’ebé ha’u interpreta nu’udar sentimentu dirije ba ‘Figlia di Maria Ausiliatrice’ ida-idak prezente iha kontinente lima.

Ha’u agradese mós ba kontributu jenerozu ho osan ne’ebé oferese mai ha’u no, hanesan ha’u fó sai ona, sei uza ba nesesidade partikulár Institutu nian no atu apoia komunidade foun iha fronteira entre México no Estados Unidos. Komunidade forma husi Irmán sira mai husi Inspetoria sira hola parte ba Konferénsia Interinspetoriál CIMAC no NAC, nune’e, komunidade interkuturál ne’ebé, iha kolaborasaun ho Instituisaun seluk, sai fatin simun no formasaun nian ba foin-sa’e migrante sira.

Ha’u hein katak iha realidade komunitária ida-idak iha disponibilidade atu hetan dalan posivel no foun atu fó kontinuidade ba esperiénsia halo iha loron gratidaun nian. Sei sai sinál konkretu katak buat foun ruma moris daudaun no sei fó fuan di’ak nian ba mundu tomak, ho modu partikulár ba foin-sae feto no mane sira no, ha’u fiar sia mós razaun fekundidade vokasionál.

Iha 24 Maiu ha’u sei iha Torino ba solenidade Maria Auxiliadora nian no ba nia ha’u entrega ha’u-nia gratidaun atu, ho Maria ninia fuan nia intensidade no ternura, halo iha hetan pesoalmente. Nia hakarak sai jestu ida atu retribui ho afetu boot agradese malu ne’e. Ha’u mós sei sente komuñaun ho Institutu tomak  atu selebra S. Domenico Savio no Madre Mazzarello. Ho konfiansa ha’u sei husu, iha imi-nia naran mós, atu hetan vokasaun foun no jeneroza: foin-sa’e ne’ebé hakotu lia atu tuir Jezús lahó kondisaun no atu haklaken ho ksolok ba foin-sa’e sira seluk Evanjellu moris nian!

Ita hamutuk iha orasaun ba populasaun ne’ebé sofre atake terrorista iha Sr Lanka no, infelizmente, iha parte seluk mundu nian.

Jezús moris-hi’as halakan iha hotu esperansa no sai kbiit ba ema sira ne’ebé ho jenerozidade boot, no ho sakrifísiu, oferese sira-nia tulun ho jestu konkretu solidariedade nian no prosimidade espirituál.

Ba ida-idak ho fuan tomak ha’u-nia obrigada.

Maromak haraik bensan ba imi.

 

Ir Yvonne Reungoat FMA

Superiora Jerál