Hanesan Mornese, sai komunidade vokasionál, sinodál no misionária-profétika

Hanesan Mornese, sai komunidade vokasionál, sinodál no misionária-profétika

Roma (Italia) –  Husi loron 21 Setembru to’o 30 Outubru, Irmán Kapitulár sira serbisu ho “Instrumentu Serbisu” KJ XXIV nian ne’ebé hahú ona iha komunidade lokál no iha nivel inter-inspetoriál.  Núkleu tolu ne’ebé Instrumentu tau iha foku mak “Komunidade vokasionál”; “Komunidade sinodál”; “Komunidade misionária-profétika” atu bele sai “jenerativa iha kontemporaneidade”.

Modalidade serbisu nian  iha núkleu ida-idak, nafatin hahú ho naroman husi pasajen bíblika “Festa Kaben iha Kaná”, ne’ebé aprezenta husi Ir Marta Riccioli, Inspetora Inspetoria Argentina S, Francisco Xavier (ABB), ne’ebé oferese aprofundamentu bíbliku-teolójiku.

Iha ninia introdusaun ba reflesaun bíblika sira, Ir Martha Riccioli  hateten: «Iha loron hirak ne’e ita sei hakbesik ba testu Kaná nian (Jo 2:1-12) atu halo leitura dinámika no ezistensiál kona-ba “falta tua”, kona-ba “bee abundante ne’ebé hakonu kusin sira”, kona-ba importánsia “diálogu  la para entre Jezús no Feto”; kona-ba “intervensaun antesipada Maria nian ba Jezús nia oras”; kona-ba “Jezús nia asaun” ba sira-ne’ebé selebra uniaun nia di’ak, hodi atan fiél sira nia tulun».

Maria nia intervensaun mak intervensaun feminina desiziva ne’ebé muda realidade. Maria nia asaun mak asaun ida ne’ebé interpela Nia Oan Jezús, mobiliza sira ne’ebé serví meza, akompaña atitude maravilla mestre-sala nian ne’ebé hakfodak ho tua di’ak ne’ebé halo festa hetan ézitu di’ak.

Depozide reflesaun pesoál, kona-ba Instrumentu Serbisu no Serbisu sira husi Konferénsia Inter-inspetoriál, Kapitulár sira halo serbisu iha Komisaun sira. Komisaun hamutuk lima ho membru na’in 33 ne’ebé fahe fali ba sub-komisaun tolu ho membru 11 ba sub-komisaun ida. Depoizde serbisu iha sub-komisaun, iha sharing iha komisaun boot, no tuirmai rezultadu sínteze komisaun ida-idak nian lori ba asembleia iha aula kapitulár. Sekretária sira mak aprezenta rezultadu serbisu nian ba Asembleia, kona-ba hilin sira ba futuru. Depoizde momentu natón ba reflesaun no estudu pesoál kona-ba proposta sira Komisaun ida-idak nian, Kapitulár sira bele intervein ho sira-nia reflesaun, klarifikasaun, pergunta ka kontributu.

Esperiénsia tomak Kapítulu nian, momentu sira serbisu hamutuk iha sub-komisaun no komisaun sira mak ‘ofisina’ sinodalidade nian, iha estilu femininu no Mornese nian,  hodi halo konfrontu, halo diálogu, fahe esperiénsia sira.

Maibé uluknanai, Kapítulu mak esperiénsia ida Senákulu nian iha-ne’ebé halo ita loke an ba Espíritu, sai “docibilis” ba Na’i nia lian, foin-sa’e no ema kiak sira nia lia-hakilar no rai nia lia-hakilar. Raronak ne’e tenke lori ita ba konversaun  ekolójika integrál, fó impulsu ba edukomunikasaun evanjelizadora no korajen atu denunsia injustisa sira no promove Patu Edukativu Globál.