Referensiál sira estilu salezianu atu eduka

Referensiál sira estilu salezianu atu eduka

Don Bosco nia esperiénsia, husi kedas orijen to’o ohin loron, ho adaptasaun ruma ba tempu no fatin sira, soi vokasaun espesífika ida ba juventude nu’udar destinatária ninia práxis edukativa.

Esperiénsia ne’e konta ho referensiál importante liu ne’ebé suporta asaun oioin ba juventude nia di’ak nu’udar sidadaun no ema sarani. Referensiál dahuluk dehan kona-ba “domin libertadór” ne’ebé tenke prezente iha prosesu hotu (in)formativu sira ne’ebé halo parte instituisaun edukasionál nia moris. Domin libertadór mak domin ba ema seluk, lahó interese no altruísta, ne’ebé fasilita kreximentu no dezenvolvimentu personalidade nian. Domin ida-ne’e iha kompromisu fundamentál rua:

– ho relasaun interpesoál sira, estratéjia fundamentál ba konsolidasaun ambiente edukativu ida ho klima marka ho konfiansa no partilla. Klima ho importánsia vitál atu edukadór/a no edukandu/a moris iha amorevolezza nia mahan, domin ida ne’ebé nakfilak relasaun edukativa iha relasaun fraterna no espasu eskolár, iha uma ne’ebé simu.

– Hodi buka nafatin buat ne’ebé di’ak, furak, sensibilidade no lialoos, liuhusi proposta konkreta sira ne’ebé hetan iha edukadór/a nia intensionalidade no asaun no Projetu Pedagójiku Pastorál instituisaun eskolár nian.

Diálogu edukativu

Referensiál seluk mak ida ne’ebé “halo moris sai konteúdu importante liu diálogu edukativu nian”, konteúdu ba asaun hanorin no aprendizajen nian. Diálogu edukativu mak instrumentu, di’ak liu, mahein intensionalidade sira estilu salezianu atu eduka, ne’ebé permite dada-lia kona-ba moris loroloron (realidade) no tulun ema atu komprende nia nune’e bele fó resposta pesoál ba dezafiu sira moris nian.

Halo moris loroloron nian nu’udar parte fundamentál prosesu edukativu nian, formál eh lae, tulun iha komprensaun katak ema iha kbiit atu hatán ba kestaun dezafiadora rua ba ninia prosesu konxientizasaun nian: Tanba sá ha’u mak ha’u ida-ne’e? Tanba sá mak buat ne’ebé hale’u ha’u hanesan ne’e? Hodi iha kondisaun sira atu hatán ba kestaun sira ne’e, alunu tama iha prosesu kreximentu nian no supera injenuidade, esplikasaun sira ne’ebé dezorienta kona-ba realidade.

Halo moris sai konteúdu signifikativu diálogu edukativu nian, edukadór tulun foin-sa’e ho forma inkondisionál, atu deskobre realidade iha ninia totalidade, atu moris iha koslok no responsabilidade, ho abut iha valór evanjéliku sira.

Protagonizmu

Referensiál tuirmai mak ida kona-ba “konviksaun katak joven tenke sai protagonista ba ninia kreximentu umanu no relijiozu”. Konviksaun ne’e la reprezenta katak estilu salezianu atu eduka husik edukandu/a mesak. Iha kontráriu, signifika katak edukadór/a iha obrigasaun atu deskobre, respeita, valoriza no tulun foin-sa’e atu hariku ninia orijinalidade. Obrigasaun ne’e kontribui atu foin-sa’e elabora no konsolida ninia projetu moris nian.

Referensiál seluk mak ida ne’ebé aborda kestaun “edukasaun ba virtude sarani sira”, ne’ebé tulun formasaun ba sarani di’ak no sidadaun onestu. Virtude sira ne’e ba kontra karakterístika sira pós-modernidade nian: individualizmu, edonizmu no ema nia fragmentasaun. Liufali kapasidade eh potenisalidade ba asaun ida, virtude sira reflete inklinasaun ida, dispozisaun konstante ba buat di’ak, pesoál no koletivu.

Ba Don Bosco, ninia maktuir sira no ema tomak ho vontade di’ak iha virtude sarani hitu. Virtude tolu hanaran virtude teologál (liga ho ema nia relasaun ho Maromak) no virtude kardeál haat ne’ebé liga diretamente ho kostume sira (liga ho Maromak, ho modu indiretu). Virtude teologál sira mak Fiar, Esperansa no Karidade. Virtude karedeál sira mak Prudénsia, Justisa, Temperansa no Fortaleza.

Pedagojia serbisu nian

Referensiál ida tan relasiona ho “pedagojia serbisu nian”. Don Bosco badinas tebes iha serbisu. Serbisu tomak ne’ebé edukadór ne’e dezenvolve tradús iha “domin responsavel” ba joven sira, ho signifikadu saran an lahó sasukat ba juventude nia di’ak atu habelar Maromak nia Reinu.

Tuir Don Bosco, serbisu mak fatór importante ba personalidade tasak no estavel nia dezenvolvimentu, sai dalan ba umanizasaun salvasaun nian tanba serbisu mak elementu konstitutivu projetu istóriku nian ne’ebé nia ézitu sei hetan iha eternidade.

Don Bosco la gosta haree foin-sa’e sira dezokupadu. Ba nia, halo atividade mak buat ida fundamentál. Ita bele haree katak nia moris tomak ba juventude nia di’ak, husi orijen Oratóriu Valdoco nian to’o nia mate, nia salienta nesesidade atu dezenvolve atividade desportiva sira, artístika, manuál, téknika, profisionál, eskolár, apostólika no litúrjika sira iha ninia obra sira. Don Bosco fiar katak foin-sa’e no ninia asaun konxiente, asaun ko-kriadora, halo tempu istóriku sai sagradu eh lulik, hodi prepara nia an ba Glória.

Espíritu família nian

Ikusmai, la dehan katak refererensiál siraedukasaun salezaina mak sira-ne’e de’it, ita iha “espíritu nian”, “familiaridade” nian. Iha Projetu Operativu Don Bosco nian, iha ninia esénsia, sistema familiár mak referensiál ida signifikativu tebes.

Don Bosco nia hakaran ba nia obra sira mak nakfilak sira iha espasu ida iha-ne’ebé hotu-hotu bele halo esperiénsia “fuan ida de’it no klamar ida de’it”; espasu ida karidade pastorál nian ne’ebé harii família, komunidade seguransa nian, hakmatek nian no formasaun ba foin-sa’e sira hasoru dezafiu sira mundu nian.

Espíritu Família nian prezente iha obra saleziana sira, iha funsaun rua ne’ebé define didi’ak no lori ba formasaun “sidadaun onestu no sarani di’ak”, katak liga ba sidadania no espiritualidade. Importante enfatiza katak funsaun sira ne’e labele haketak malu, sira komplementa malu atu bele to’o ba formasaun integrál foin-sa’e nian, iha-ne’ebé isin no klamar soi realidade únika/ida-mesak, la haketak malu.

Espíritu família nian kria ambiente ida kompatível ho ida “uma nian”, espasu atu kura kanek sira, manán autoestima no supera foin-sa’e sira-nia nesesidade/karénsia mak sentru misaun saleziana nian.

Asaun foun

Ho referensiál sira-ne’e no sira seluk ne’ebé la haktuir iha-ne’e, ita presiza estabelese ita-nia asaun edukativu-pastorál sira, hodi oferese ba foin-sa’e sira kondisaun nesesária atu, ho roman Espíritu Santu nian, sira la’o iha Jezús nia dalan, hodi esperimenta Maromak nia prezensa no asume kompromisu ida radikál liután ho sira-nia an rasik no, liután ida-ne’e, servisu resposavel ba ema hotu nia di’ak. Liuliu sira ne’ebé marka ho situasaun ne’ebé hakanek Projetu Reinu nian ba umanidade.

Ho referensiál sira-ne’e ita bele realiza Don Bosco nia dezeju ba foin-sa’e sira: umaniza sira, santifika sira no salva sira.

 

(JG)