Saun Bartolomeu Fernandes dos Mártires

Saun Bartolomeu Fernandes dos Mártires

18 de Jullu

Saun Bartolomeu Fernandes dos Mártires

Bartolomeu moris iha Lisboa, iha Maiu 1514. Nia mak Domingos Fernandes no Maria Correia nia oan, na’in rua hotu husi família tradisionál sira, riku no nobre. Sira-nia oan-mane simu batizmu iha uma-kreda Nossa Senhora dos Mártires ho apóstolu Bartolomeu nia naran, no tanba sira mak ema devotu sira mós inklu “dos Mártires” atu fó omenajen ba Maria.

Nia simu edukasaun iha Liurai nia kadunan, simu formasaun umanístika no kristá. SeduNia deside sedu de’it atu tuir vida relijioza, hodi tama iha Orden Dominikanu sira-nian iha 1528. Nia halonovisiadu iha mosteiru Lisboa nian, iha-ne’ebá nia konsege diploma filozofia no teolojia. Desde ninia graduasaun 1538, Bartolomeu sai profesór iha konventu oioin kapitál Korte nian, funsaun ne’ebé nia ezerse ba tinan 20.

Liurai-feto Catarina aprezenta Bartolomeu atu troka arsebispu Braga nian no Amu-Papa Paulo IV konfirma nia, iha 1559. Bartolomeu aseita dignidade ida-ne’e tanba obediénsia ba ninia priór provinsiál, ne’ebé molok ne’e indika ona ba liurai-feto, basá priór provinsiál mak liurai-feto nia konselleiru no konfesór.

Nu’udar asrsebispu, nia halo atividade apostólika oioin atu lori reforma ba arikidioseze ida ne’ebé luan tebes. Nia halo vizita pastorál lubuk ida; empeña an iha evanjelizasaun povu nian, tanba ne’e mak nia publika “Catecismo ou doutrina cristã e práticas espirituais”. Atentu no preokupa ho kleru nia santifikasaun, nia institui aula sira teolojia morál nian iha lokál oioin dioseze nian no hakerek obra doutrina nian mmaizumenus tolunulu, no ninia publikasaun sira sei to’o iha miléni datoluk ne’e. Obra ida ne’ebé merese importánsia partikulár mak “Stimulus pastorum”, fahe ba padre sira Konsíliu Vaticano I no II, no edita ba dala ruanulu.

Empeñu reformadór bispu Bartolomeu dos Mártires imprime mós espasu estruturál sira no durante nia moris tomak. Iha 1560, nia konfia ba padre jezuita sira ensinu públiku ne’ebé arkidioseze mak toma konta, ne’ebé hamosu “Colégio de São Paulo” ne’ebé iha kualidade exelente.

Tinan tuirmai, nia harii Konventu Santa Cruz iha sidade Viana do Castelo.

Nia partisipa iha Konsíliu Trento nian, husi 1561 to’o 1563, iha-ne’ebé nia parezenta petisaun 260 nu’udar sínteze husi interpelasaun sira reforma nian ba Igreja. Nia hametin liután marka reformadór boot nian, bainhira iha tinan tuirmai, nia halo sínodu diosezanu iha Braga, no liutiha tinan rua, ida tan, sínodu provinsiál.

Nia mós mak, entre 1571 no 1572, idealiza no hahú konstrusaun Semináriu Konsiliár iha Campo da Vinha. Iha tinan ne’ebá, nia deside atu renunsia resebispadu Braga nian. Nia bá iha Konventu Santa Cruz, no haksumik an iha-ne’ebá, hodi dedika an ba estudu ekleziástiku sira no ba pregasaun to’o mate iha 16 Jullu 1590. Povu rekoñese no hahí ninia santidade nu’udar ema kiak no ema moras sira-nia aman, nia rate horik iha uma-kreda dominikana antiga iha Viana do Castelo, Portugal.

Bartolomeu dos Mártires sai venerável iha 23 Marsu 1845 deklara husi Papa Gregório XVI no Papa João Paulo II foti nia ba beatu iha 4 Novembru 2001. Papa Francisco kanoniza Bartolomeu iha 10 Novembru 2019.