Liafuan Superiora Jerál, Madre Yvonne Reungoat, ba Sua Santidade Papa Francisco

Liafuan Superiora Jerál, Madre Yvonne Reungoat, ba Sua Santidade Papa Francisco

pope-reungoatLiafuan Superiora Jerál, Madre Yvonne Reungoat, ba Sua Santidade Papa Francisco,

Iha okaziaun audiénsia fó ba partisipante sira iha Kapítulu Jerál XXIII FMA nian

Sidade Vaticano nian, 8 Novembru 2014

«Santidade, nakonu ho agradesimentu, iha partisipante Kapítulu Jerál XXIII nian naran, ho modu partikulár hodi Konsellu Jerál foun ho membru 16, hodi Konsellu Jerál ne’ebé sai no FMA hotu mundu nian, ha’u hato’o kumprimentus kordiál.

Iha Asembleia Kapítulu Jerál XXIII, ne’ebé to’o oras nee sei kontinua hala’o, partisipa FMA 194 ne’ebé reprezenta Inspetoria 83 namkari iha nasaun 95 Kontinente lima nian.

Ami-nia obrigada mak mundiál, hanesna mundiál karizma ne’ebé ami partilla iha Família Saleziana, don ba Kreda, ne’ebé fahe misaun atu lori Liafoun Di’ak Evanjellu nian to’o iha rai-ulun rai-ikun tomak.

Obrigada, Santidade, ba ita-nia prosimidade ba ami-nia Institutu, ho sasin jestu sira delikadeza boot nian.

Obrigada ba don ita-nia majistériu riku, ba ita-nia sintonia espesiál ho Maromka nia Povu, ho modu partikulár ho kategoria sira fraku liu: labarik no foin-sa’e sira, katuas-ferik sira, ema mors no kiak sira. Iha Ita ami lee sasin Kreda laran-sadia ida iha dalan, ho kapasidade atu sai husi ninia seguransa sira no sai maluk viajen mane no feto kontemporáneu.

Ita imprime iha komunidade ekleziál mundiál dinamizmu foun ida ksolok no esperansa nian ne’ebé hadaet no atrai. Ita-nia ensíklika Lumen fidei no ezortasaun apostólika Evangelii gaudium revela ita-nia fuan Bibi-Atan no Aman nian ne’ebé gia ho haraik-an no parresia evanjélika Maromak nia povu no orienta nia  ba meta ida beleza no santidade nian ba enkontru ida ho Kristu ne’ebé nakfilak moris no orienta nia ba konversaun pastorál no misionária ne’ebé loos no própria.

Tema ami-nia Kapítulu nian: Sai ohin ho foin-sa’e sira uma ne’ebé evanjeliza no hetan iha dokumentu sira-ne’e liña gia ba Insitutu nia misaun iha mundu ohin.

Iha FMA hotu nia naran no hodi tuir ami-nia Fundadór sira, S. Giovanni Bosco no S. Maria Domenica Mazzarello nia ain-hakat, ha’u hafoun ami-nia fidelidade ba Pedro nia saseluk no profesa ami-nia domin boot ba Kreda.

Ami labele imajina orizonte futuru nian ba ami-nia Família relijioza lahó foin-sa’e sira, espesialmente sira ne’ebé kiak liu. Iha sira-nia lia-husu, dalabarak la fó sai, ami lee nesesidade aiu sente iha uma, eh iha pontu referénsia afetivu, sosiál, hola-parte nian, no bele fahe valór no jestu evanjéliku sira. Foin-sa’e sira mak fatin iha-ne’ebé Maromak ko’alia mai ita, hasoru ita, nakfilak ita no haruka ita, protagonista sira iha fatin konstrusaun evanjelizasaun foun nian no, no bele dehan mós, ami-nia mestre sira. Defaktu, sira tranzmite mai ami arte hein nian, pasiénsia hein nian, ksolok atu hasoru malu no partilla fraternidade, hakaran atu iha fiar jenuina ida ne’ebé kona moris konkretu, nesesidade ba moris ida simples ne’ebé tau iha sentru buat ne’ebé esensiál.

Espetativa kle’an foin-sa’e sira-nian estimula ami atu esprime ho linguajen foun ida beleza Evanjellu nian; sira enkoraja ami atu hatán ba nesesidade edukasaun foun ida ne’ebé sai evanjelizasaun foun no iha-ne’ebá, lori sira atu hasoru Jezús, ne’ebé lakan iha sira no iha sira-nia istória.

Iha dezafiu barak ne’ebé ohin interpela ita atu sai komuidade profétika: pobreza, tuan no foun sira, mundu imigrasaun nian, dezokupasaun nian, violénsia nian, funu nian. Ami sente nesesidade la’ós de’it atu to’o ba família sira liuhusi foin-sa’e sira, maibé atu tau matan ba família sira – dalabarak kanek no mesak –, konxiente katak família mak protagonista dahuluk evanjelizasaun nian, hanesan Sínodu estraordináriu kona-ba família foin daudaun nian subliña.

Uma saleziana sira karakteriza ho espíritu família nian, tanba ne’e ami hakarak kualifika nafatin ami-nia ambiente sira nu’udar uma raronak no simun nian, konfiansa nian, ospitalidade nian. Ami hakarak habiit liután ami-nia sai komunidade iha saida misionária, iha-ne’ebé ema ne’ebé fraku no kiak liu hetan prioridade atensaun no tau-matan nian; komunidade ne’ebé haka’as an iha akompañamentu edukativu foin-sa’e sira-nian iha perspetiva ida esperansa no ksolok evanjéliku nian atu bele duni sente loloos iha uma to’o sai evanjelizadór/a foin-sa’e seluk sira-nian; komunidade ne’ebé la ta’uk atu akompaña jerasaun foin-sa’e sira ba santidade, meta ne’ebé S. Domenico Savio to’o tiha ona, maibé mós beata Laura Vicuña no beatu Ceferino Namuncurá, ne’ebé ami hal votus atu hetan rekonesimentu lais nu’udar santu iha Kreda.

Ami agradese ita, Santidade, ba don ne’ebé ita fó sai ona mai ami atu marka prezensa iha Torino ih a lorn 21 juñu 2015, iha okaziaun Espozisaun Sudáriu nian no Bisentenáriu ami-nia Aman no Fundadór nian. Ho koinsidénisa ida ne’ebé haksolok eventu sira-ne’e iha Tinan dedika ba vida konsagrada nian.

Ba Maria Ausiliadora, Inan no Mestra ne’ebé Don Bosco husik nu’udar Gia, ami entrega ita-nia misaun universál Bibi-Atan nian iha Pedro nia roo nia oin.

Oras-ne’e ami simu ita-nia liafuan no ita-nia bensan nu’udar roman no enkorajamentu ba ami-nia misaun atu sai inan sira ne’ebé fó moris no lori ba Kristu, tranzmite laran-manas misionáriu no ksolok vokasionál. OBRIGADA!