Fiar, dixernimentu, vokasaun

Fiar, dixernimentu, vokasaun

Iha tinan 2018 sei iha Sínodu ho tema “Foin-sa’e sira, fiar no dixernimentu”. Sínodu ne’e iha finalidade atu identifika modalidade sira ne’ebé di’ak liu atu akompaña foin-sa’e sira, atu rekoñese no hakohak bolun ba moris nakonu no atu haklaken Evanjellu ba sira ho modu efikás. Iha fulan Janeiru liubá, sai tiha ona Dokumentu Preparatóriu fahe ba parte tolu: dahuluk kona-ba rona realidade, daruak fó hanoin kona-ba importánsia dixernimentu nian, datoluk foka kona-ba asaun pastorál iha komunidade ekleziál. Kreda hakarak akompaña foin-sa’e sira atu deskobre no realiza sira-nia vokasaun. Iha-ne’e aprezenta parte datoluk dokumentu nian.

«Liuhusi perkursu Sínodu ne’e nian, Igreja hakarak tenik fali ninia dezeju atu hasoru, akompaña no tau matan ba joven ida-idak, lahó exesaun. Nune’e, ita labele mós abandona sira ba forma sira solidaun nian no ezkluzaun nian ne’ebé mundu espoin sira bá. Atu sira nia moris sai esperiénsia di’ak, atu sira la lakon tuir dalan violénsia eh mate nian, atu deziluzaun la dadur sira iha alienasaun: buat sira-ne’e hotu tenke sai atensaun boot ba ema hotu ne’ebé moris ba vida no ba fiar, konxiente katak sira simu don boot ida.
Ho prezente ida-ne’e, ita hatene katak mai iha mundu signifika hetan promesa ba moris di’ak no katak ema simu nia no proteje nia mak esperiénsia orijinária ne’ebé hakerek iha ema ida-idak konfiansa katak sei la abndona nia ba moris lahó sentidu, lae mós ba nakukun mate nian, no iha esperansa katak nia bele manifesta ninia orijinalidade iha dalan ida ba moris nakonu.
Sabedoria Igreja orientál nian tulun ita atu deskobre oinsá konfiansa ida-ne’e soi nia abut iha esperiénsia «moris tolu» [nascimento]: moris naturál, nu’udar feto eh mane, iha mundu ida ne’ebé bele simu no promove vida; moris batizmu nian, «bainhira ema ida sai Maromak nia oan liuhusi grasa»; no tuirmai moris datoluk, bainhira verifika pasajen «husi forma vida korporál ba ida espirituál», ne’ebé loke ba ezersísiu tasak liberdade nian (cf. Discursos de Filoxeno de Mabug, bispo sírio do século V, n. 9).
Oferese ba ema seluk don ne’ebé ita rasik simu signifika akompaña sira tuir dalan ne’e, iha sira-nia sorin iha aprosimasaun ba sira nia frajilidade rasik no difikuldade sira moris nian, maibé liuliu hodi haburas liberdade sira ne’ebé harii daudaun hela. Kona-ba ne’e, Igreja, hahú husi ninia Bibi-Atan sira, simu bolun atu kestiona an no deskobre hikas ninia vokasaun ba atensaun, ho estilu ne’ebé Papa Francisco fó hanoin iha inísiu ninia pontifikadu: «tau-matan, bali, husu laran-di’ak, husu atu pratika ho ternura. Iha Evanjellu sira, S. José mosu nu’udar mane forte, aten-brani, serbisu-dór ida, maibé iha ninia laran hatudu maka’as ternura boot ida, ne’ebé la’ós virtude ema fraku sira-nian; iha kontráriu, nia hatudu fortaleza espíritu nian no kapasidade ba atensaun, kompaixaun, abertura loos ba ema seluk, kapasidade ba domin» (Homilia por ocasião do início do ministério petrino, 19 de março de 2013).
Iha perspetiva ida-ne’e, agora sei aprezenta konsiderasaun ruma atu bele halo akompañamentu ba joven sira no hahú husi fiar, hodi rona Igreja nia tradisaun no ho objetivu klaru atu asiste sira iha sira-nia dixernimentu vokasionál no iha asunsaun hilin fundamentál sira moris nian, ho konxiénsia kona-ba karakter irreversivel ruma.

1. Fiar no vokasaun

Enkuantu partisipasaun iha Jezús nia modu haree nian (cf. Lumen fidei, 18), fiar mak fonte dixernimentu vokasionál nian, tanba oferese ninia konteúdu fundamentál sira, ninia artikulasaun espesífika sira, ninia estilu singulár no pedagojia ne’ebé ninia rasik. Simu don grasa ida-ne’e ho ksolok no disponibilidade husu atu nia sai fekundu liuhusi hilin sira vida nian ne’ebé konkreta no koerente.
«La’ós imi mak fihir Ha’u, maibé Ha’u mak fihir imi, hodi haruka imi bá atu fó fuan, no imi nia fuan hela ba nafatin, nune’e buat hotu ne’ebé imi husu ba Aman hodi Ha’u naran, Nia sei haraik ba imi. Ha’u haruka imi: hadomi malu» (Jo 15, 16-17). Se vokasaun ba ksolok domin nian mak apelu fundamentál ne’ebé Maromak hakerek iha joven ida-idak ninia fuan, atu ninia esperiénsia bele fó fuan, fiar mak don ida husi leten no, tempu hanesan, resposta bainhira sente katak ema fihir no hadomi nia.
Fiar «la’ós fatin-subar ba ema lahó korajen, maibé dilatasaun moris nian: halo deskobre bolun boot ida — vokasaun ba domin — no assegura katak domin ne’e bele konfia, katak soi duni atu entrega an ba nia, tanba ninia fundamentu mak Maromak nia fidelidade, ne’ebé forte liu duké ita-nia frajilidade hotu» (Lumen fidei, 53). Fiar ida-ne’e «sai naroman atu leno relasaun sosiál hotu», hodi kontribui atu harii fraternidade universál» entre mane no feto sira tempu hotu nian (ibid., 54).
Bíblia aprezenta narrasaun wain vokasaun no resposta joven sira-nian. Iha fiar nia roman, sira foti konxiénsia gradualmente kona-ba projetu domin apaixonadu ne’ebé Maromak iha ba sira ida-idak. Ida-ne’e mak intensaun husi Maromak nia asaun ida-idak, hahú husi mundu nia kriasaun nu’udar fatin «di’ak», ne’ebé bele simu moris, no oferese forma don nian nu’udar tesedura relasaun sira-nian ne’ebé bele konfia bá.
Fiar signifika koloka an atu rona Espíritu no diálogu ho Liafuan, katak dalan, lia-loos no moris (cf. Jo14, 6), ho intelijénsia no afetividade rasik, aprende fó konfiansa ba nia «hodi hola isin» iha realidade moris loroloron nian, iha momentu sira iha-ne’ebé krús besik no iha momentu sira ne’ebé koko ksolok iha sinál moris-hi’as nia oin, hanesan buat ne’ebé «eskolante Na’i hadomi» halo. Ida-ne’e mak dezafiu ne’ebé interpela komunidade sarani no ho modu partikulár sarani ida-idak.
Espasu ba diálogu ida-ne’e mak konxiénsia. Hanesan Konsíliu Vaticano II hanorin, nia «mak sentru sekretu liu no ema nia santuáriu, iha-ne’ebé nia hasoru malu mesak de’it ho Maromak, no halo ita rona nia lian iha intimidade an rasik nian» (Gaudium et spes, 16). Tanba ne’e, konxiénsia mak espasu inviolável iha-ne’ebé manifesta konvite atu aseita promesa ida. Distinge Espíritu nia lian husi apelu sira seluk no deside resposta sá loos atu fó mak knaar ida ne’ebé compete ba ema ida-idak: ema seluk bele akompaña nia no konfirma nia, maibé nunka troka nia.
Vida no istória hanorin ita katak ba kriatura ema la’ós nafatin fasil atu rekoñese forma konkreta ksolok nian ne’ebé Maromak bolu nia no iha-ne’ebé ninia hakarak buka, menus liután ohin, iha kontestu ida mudansa no inserteza nian. Dala ruma ema tenke luta kontra dezenkorajamentu eh kontra forsa sira apegu seluk nian, ne’ebé impede iha ninia korrida ba plenitude: ne’e mak esperiénsia ema barak nian, porezemplu joven ne’ebé iha soin barak atu sai livre atu aseita Jezús nia bolun no, tanba ne’e, nia bá ho laran triste no la nakonu ho ksolok (kf. Mc 10, 17-22). Maski nia iha nesesidade atu purifika an no livre husi impedimentu, ema nia liberdade nunka lakon totalmente ninia kapasidade radikál atu rekoñese di’ak no pratika: «Kriatura ema sira, ho kapasidade atu kona degradasaun aat liu, sira mós bele supera an, fila fali atu hili di’ak no hadi’ak an, hakat liu kondisionamentu psikolójiku no sosiál hotu ne’ebé impoin ba nia» (Laudato Si’, 205).

2. Don dixernimentu nian

Foti desizaun no orienta asaun pesoál hotu iha situasaun sira inserteza nian no iha impulsu interiór kontrastante oioin mak ámbitu atu ezerse dixernimentu. Dixernimentu mak liafuan klásiku ida tradisaun Igreja nian, ne’ebé aplika ba pluralidade situasaun nian. Defaktu, eziste dixernimentu sinál sira tempu nian, ne’ebé haka’as an iha rekoñesimentu kona-ba Espíritu nia prezensa no asaun iha istória; dixernimentu morál, ne’ebé distinge buat di’ak husi buat aat; dixernimentu espirituál, ne’ebé propoin atu rekoñese tentasaun atu rejeita no, iha kontráriu, bá oin iha dalan plenitude moris nian. Trama entre interpretasaun oioin sira-ne’e evidente no nunka konsege kore kompletamente.
Ho hanoin ida-ne’e, iha ne’e ita konsentra iha dixernimentu vokasionál, katak prosesu iha-ne’ebé ema, iha diálogu ho Na’i no hodi rona Espíritu nia lian, halo opsaun fundamentál sira, hahú husi estadu moris nian. Se interrogasaun kona-ba oinsá modu atu la soe leet de’it oportunidade sira realizasaun pesoál nian kona mane no feto hotu, ba fiar-na’in ida pergunta sai intensa no kle’an liut’an. Oinsá moris Liafoun-Di’ak Evanjellu nian no hatán ba bolun ne’ebé Na’i dirije ba ema hotu ne’ebé nia sei hasoru: liuhusi kazamentu, ministériu ordenadu, vida konsagrada? No sá loos kampu atu bele halo talentu pesoál sira fó fuan: vida profisionál, voluntariadu, servisu ba ema ki’ik liu, kompromisu iha polítika?
Espíritu ko’alia no atua liuhusi akontesimentu sira iha ema ida-idak nia moris, maibé eventu sira mumun no ambíguu, basá ema bele interpreta iha modu lahanesan. Leno ninia signifikadu atu to’o ba desizaun ida ezije perkursu ida dixernimentu nian. Verbu tolu ne’ebé Evangelli Gaudium, 52 uza atu deskreve dixernimentu – rekoñese, interpreta, hili – bele tulun ita delinea itineráriu adekuadu ida ba indivíduu nune’e mós ba grupu sira no komunidade sira, konxiente katak iha prátika baliza entre faze ida ho seluk nunka hatudu momoos.

Rekoñese

Rekoñesimentu uluknanai dehan kona-ba efeitu sira ne’ebé akontesimentu sira ha’u-nia moris nian, ema sira ne’ebé ha’u hasoru, liafuan sira ne’ebé ha’u rona eh lee prodús iha ha’u-nia interioridade: variedade ida «dezeju sira-nian, sentimentu sira-nian, emosaun sira-nian» (Amoris laetitia, 143) ho natureza diferente liu: tristeza, nakukun, plenitude, ta’uk, ksolok, paz, sensasaun mamuk, ternura, laran-nakali, esperansa, laran-malirin, nst. Ha’u sente atrasaun eh impulsu ba diresaun oioin, no la iha ida ne’ebé ha’u haree momoos katak ha’u tenke tuir; ne’e mak momentu aas no kraik sira, no iha kazu ruma sai nu’udar luta interór auténtika. Rekoñese rekere atu lori ba li’ur rikeza emosionál ida-ne’e no temi paixaun sira-ne’e nia naran, maibé hodi la julga. Ezije mós atu sente «gostu» ne’ebé sira husik hela, katak, konsonánsia eh disonánsia entre buat ne’ebé ha’u esperimenta no buat ne’ebé eziste kle’an liu iha ha’u.
Iha faze ida-ne’e Maromak nia Liafuan hatais importánsia boot: ho efeitu, medita nia tau iha movimentu paixaun sira, nune’e mós esperiénsia sira hotu kontaktu nian ho interioridade rasik, maibé tempu hanesan oferese posibilidade ida atu halo nia sobresai, hodi identifika sira iha eventu oioin ne’ebé nia haktuir. Faze rekoñesimentu nian tau iha sentru kapasidade rona nian no ema nia afetividade, hodi la hasees an tanba ta’uk kolen silénsiu nian. Ida-ne’e pasajen fundamentál ida iha perkursu maturidade pesoál, ho modu partikulár ba joven sira ne’ebé esperimenta ho intensidade boot forsa dezeju sira-nian no bele sente mós hakfodak iha buat sira-ne’e nia oin, karik hodi renunsia ba ain-hakat boot sira ne’ebé dudu sira.

Interpreta

La sufisiente atu rekoñese buat ne’ebé ita esperimenta: presiza «interpreta nia» eh, ho liafuan seluk, komprende ba ne’ebé mak Espíritu bolu ita liuhusi buat ne’ebé nia hamosu iha ita ida-idak. Dala barak ita para de’it atu dehan sai esperiénsia ida, hodi evidensia katak «ita impresionadu liu». Buat ne’ebé difisil liu mak komprende dezeju no emosaun siira ne’ebé sente nia orijen no signifikadu sira no avalia se sira lori ita ba diresaun konstrutiva ida eh, iha kontráriu, lori ita atu taka iha an rasik.
Faze interpretasaun nian ida-ne’e delikada liu; ezije pasiénsia, vijilánsia no mós aprendizajen ruma. Ita tenke iha kapasidade atu sai siente kona-ba efeitu kondisionamentu sosiál no psikolójiku sira. Ida-ne’e husu atu tau iha kampu kbiit intelektuál rasik sira, maibé hodi la monu iha risku atu harii teoria abstrata sira kona-ba saida mak di’ak no furak atu halo: iha dixernimentu mós, «realidade boot liu ideia» (Evangelii gaudium, 231). Iha interpretasaun, ita labele deskuida konfrontu ho realidade no konsiderasaun kona-ba posibilidade sira ne’ebé objetivamente ita iha dispozisaun.
Atu interpreta dezeju no impulsu interiór sira presiza konfronta an ho modu onestu, iha Maromak nia Liafuan nia roman, ho ezijénsia morál vida sarani nian mós, hodi buka hatama nafatin sira iha situasaun konkreta moris nian. Esforsu ida-ne’e dudu ema ne’ebé haka’as an atu keta haksolok ho lójika legalista ho mínimu indispensável, hodi buka iha kontráriu modu atu valoriza di’ak liután don pesoál sira no posibilidade rasik: tanba ne’e, ida-ne’e mak proposta atraente no estimulante ida ba joven sira.
Serbisu interpretasaun nian ida-ne’e realiza iha diálogu interiór ho Na’i, hodi ativa kapasidade hotu ema nian; maski nune’e, espesialista ida nia tulun iha raronak Espíritu nian konstitui apoiu folin liu, ne’ebé Igreja oferese no ladún prudente atu la uza tulun ne’e.

Hili

Rekoñese no interpreta tiha mundu dezeju no paixaun nian, hahalok atu deside sai ezersísiu auténtiku liberdade umana no responsabilidade pesoál nian, konserteza nafatin tau iha situasaun no nune’e limitada. Tanba ne’e mak hasai tiha hilin husi forsa instintu nian ne’ebé delek, iha-ne’ebé relativizmu kontemporáneu atribui papél kritériu ikus nian, hodi dadur ema iha ninia inkonstánsia. Tempu hanesan, liberta nia husi sujeisaun ba buat sira mai husi li’ur nune’e eterónoma, maski nune’e ezije koerénsia moris nian.
Durante tempu barak, iha istória, desizaun fundamentál sira moris nian la’ós parte sira ne’ebé iha interese diretamente mak foti; iha rejiaun balun mundu nian nune’e duni, hanesan hateten ona. Promove hilin ne’ebé tebes duni livre no responsavel, hodi hamamuk an husi konvivénsia ho legadu sira tempu uluk nian, mak nafatin sai objetivu ba pastorál vokasionál naran de’it ne’ebé séria. Dixernimentu no ninia instrumentu prinsipál, ne’ebé permiti atu proteje espasu inviolável konxiénsia nian, hodi la pretende troka nia (kf. Amoris laetitia, 37).
Presiza tau desizaun sira ba prova akontesimentu sira-nian, ho finalidade ba konfirmasaun. Hilin labele hela dadur iha interioridade ida ne’ebé iha risku atu permanese virtuál ka irrealista – perigu ida ne’ebé sai forte liután iha kultura kontemporánea – maibé simu bolun atu tradús iha asaun, hola isin, fó inísiu ba dalan ida, hodi aseita risku atu konfronta ho realidade ne’ebé tau dezeju sira no emosaun sira iha movimentu. Iha faze ida-ne’e sei mosu seluk tan: rekoñese sira no interpreta sira permiti atu konfirma desizaun ne’ebé foti ona ninia di’ak eh fó konsellu atu haree filafali. Tanba ne’e, importante «sai» mós husi ta’uk atu sala ne’ebé, hanesan ita haree, bele sai paralizante.

3. Dalan vokasaun no misaun nian

Dixernimentu vokasionál la sai kompletu ho hahalok ida de’it, maski iha istória vokasaun nian bele identifika momentu eh enkontru desizivu sira. Ho realidade importante hotu moris nian, dixernimentu vokasionál mós prosesu naruk ida, ne’ebé dezenvolve iha tempu, no durante ne’e presiza kontinua atu tau atensaun kona-ba indikasaun sira ne’ebé Na’i determina no espesifika vokasaun ida, ne’ebé prinsipalmente vokasaun ida pesoál no irrepetível. Na’i husu ba Abraão no Sara atu bá, maibé iha dalan progressivu de’it no lae mós hodi la halo ain-hakat falsu sira mak sai klaru buat ne’ebé insialmente mistériu ida «rai ne’ebé Ha’u sei hatudu» (Gn 12, 1). Maria rasik halo progresu kona-ba konxiénsia ninia vokasaun nian liuhusi meditasaun liafuan sira ne’ebé nia rona no eventu sira ne’ebé akontese ba nia, inklui buat sira ne’ebé nia la komprende (kf. Lc 2, 50-51).
Tempu mak fundamentál atu verifika orientasaun efetiva ba desizaun ne’ebé foti. Hanesan pájina ida-idak testu bíbliku hanorin, la eziste vokasaun ne’ebé la’ós ba finalidade misaun ida simu ho laran taridu eh ho entuziazmu.
Aseita misaun implika disponibilidade atu tau iha risku moris rasik no tuir dalan krús nian, iha Jezús nia ain-fatin ne’ebé, ho determinasaun, la’o tuir dalan ba Jerusalém (kf. Lc 9, 51) atu entrega nia moris rasik ba umanidade. Ema ne’ebé renunsia atu okupa sentru palku nian ho ninia nesesidade sira mak ba nia sei loke espasu atu simu Maromak nia projetu nona-ba vida familiár, ministériu ordenadu eh vida konsagrada, nune’e mós atu dezempeña ho ezatidaun profisaun rasik no buka ho sinseridade di’ak komún. Ho modu partikulár iha fatin sira ne’ebé kultura marka maka’as ho individualizmu, presiza verifika oinsá mak hilin sira ne’e karik mai husi hakaran auto-realizasaun narsisista ba an rasik no, iha kontráriu, oinsá hilin sira iha kbiit atu abranje disponibilidade atu moris ezisténsia pesoál iha lójika don laran-luak an rasik nian. Tanba ne’e mak kontaktu ho pobreza, ho frakeza no karénsia soi importánsia boot ida iha dalan dixernimentu vokasionál. Refere ba bibi-atan sira abanbairua nian, oportunu uluknanai avalia no promove kreximentu iha disponibilidade atu husik sira an nakonu ho «bibi sira nia iis».

4. Akompañamentu

Iha dixernimentu nia baze ita bele hetan konviksaun tolu, ho abut metin iha kriatura ema ida-idak nia esperiénsia, lee filafali iha fiar no tradisaun sarani nia roman. Ida uluk mak Maromak nia Espíritu atua iha mane no feto ida-idak nia fuan, liuhusi sentimentu no dezeju sira ne’ebé kesi an ba ideia sira, imajen sira no projetu sira. Hodi rona ho atensaun, kriatura ema iha posibilidade atu interpreta sinál sira-ne’e. Konviksaun daruak mak ema nia fuan, tanba ninia frajilidade no ninia salan, normalmente aprezenta an nu’udar fuan ne’ebé fahe tanba sente atrasaun ba apelu oioin eh kontra malu. Konviksaun datoluk mak, maski nune’e, dalan moris nian obriga atu deside, basá ita labele hela nafatin iha indeterminasaun. Nune’e, presiza iha instrumentu sira atu rekoñese Na’i nia bolun ba ksolok domin nian no deside fó resposta ida ba nia.
Entre instrumentu sira, tradisaun espirituál tau iha evidénsia importánsia akompañamentu pesoál. Atu akompaña ema seluk, la’ós sufisiente estuda teoria dixernimentu nian; presiza moris iha kulit rasik esperiénsia atu interpreta movimentu sira fuan nian atu iha sira rekoñese Espíritu nia asaun, ne’ebé nia lian hatene ko’alia ba ema ida-idak nia singularidade. Akompañamentu pesoál husu atu halo kro’at nafatin sensibilidade rasik ba Espíritu nia lian, hodi lori atu deskobre iha partikularidade pesoál sira rekursu ida no rikusoin ida.
Ne’e katak favorese relasaun entre ema no Na’i, hodi kolabora atu hasai buat ne’ebé impede nia. Ne’e mak diferensa entre akompañamentu ho finalidade dixernimentu no apoiu psikolójiku, ne’ebé se karik, nakloke nafatin ba tranxendénsia, sei revela ho frekuénsia ninia importánsia fundamentál. Psikólogu apoia ema ida ho difikuldade, hodi ajuda atu foti konxiénsia kona-ba frajilidade no potensialidade rasik; gia espirituál hameno ema ba Na’i no prepara rai ba enkontru ho Nia (kf. Jo 3, 29-30).
Testu evanjéliku sira ne’ebé haktuir Jezús nia enkontru ho ema sira nia tempu nian tau iha evidénsia elementu ruma ne’ebé tulun ita atu trasa perfíl ideál ema ne’ebé akompaña joven iha dixernimentu vokasionál: hateken domin nian (vokasaun dixípulu dahuluk sira-nian, kf. Jo 1, 35-51); liafuan autorizada (hanorin iha sinagoga Cafarnaum nian, kf. Lc 4, 32); kapasidade atu «sai maluk» (ai-knanoik samaritanu di’ak nian, kf. Lc 10, 25-37); hilin atu «la’o iha sorin» (eskolante Emaús nian, kf. Lc 24, 13-35); no sasin autentisidade nian, lahó ta’uk atu bá kontra prekonseitu sira ne’ebé habelar liu (fase-ain iha han-kalan ikus, kf. Jo 13, 1-20).
Iha kompromisu akompañamentu nian ba jerasaun joven sira, Igreja simu ninia bolun atu kolabora ba joven sira nia ksolok, envezde buka atu posui sira-nia fiar (kf. 2 Cor 1, 24). Servisu ne’e, ho modu definitivu, tau abut iha orasaun no iha pedidu don Espíritu nian atu gia no leno hotu-hotu no ida-idak».

(Tradusaun – JG)